PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
DAVID A. GALEANO OLIVERA

  15 DE MAYO - SY ÁRA – DÍA DE LA MADRE (Ohai Guaraníme: DAVID GALEANO OLIVERA)


15 DE MAYO - SY ÁRA – DÍA DE LA MADRE (Ohai Guaraníme: DAVID GALEANO OLIVERA)

SY ÁRA – DÍA DE LA MADRE

Ohai Guaraníme:

DAVID GALEANO OLIVERA

Leer también (hacer clic) en:

http://dgaleanolivera.wordpress.com/sy-ara-dia-de-la-madre/


Paraguáy Retâ me Sy Áraoñemomorâ 15 jasypojave ojehecharamóvo Juana María de Lara-pe -kuña arandu ha ipyapýva- omba’apova’ekue kuimba’ekuéra ndive omosâso haĝua ñane retâ upe 14 ha 15 jasypo 1811jave. Jepémo ha’e naimembyjepéi upe 15 jasypo ko’ême opavavete ohero chupe: Paraguáy pyahu sy. Avei, upe 15 jasypo arako’ême Juana María de Lara omoĝuahê -jopóirô- Pedro Juan Caballero-pe yvoty apesâ isa’ypytâ, morotî ha hovýva, ouhágui avei ñane retâ poyvisa’y.

El día de la Madre es el 15 de mayo en la República del Paraguay, en homenaje a Juana María de Lara, mujer sabia e hábil que fuera protagonista del la Independencia de nuestro país. Como ella no tenía hijos, la bautizaron, ese 15 de mayo: Madre del nuevo Paraguay. Asimismo, ese 15 de mayo, Juana María de Lara obsequió un ramo de flores naturales de colorrojo, blanco y azul a Pedro Juan Caballero; de ahí también los colores de nuestra bandera.


Sy Ára ojegueromandu’a ypy Grecia ymaveguarépe oñemomorâvo Rea-pe, ha’éva teko’apyre’ŷ Zeus, Poseidón ha Hades sy.

Las primeras celebraciones del Día de la Madre se retrotraen a la antigua Grecia, donde se le rendían honores a Rea, madre de los dioses Zeus, Poseidón y Hades.


Pe Encyclopaedia Britannica-pe niko he’i: “Peteî arete, vy’arâ,oúva sy momorâgui ojegueromandu’áva Grecia ymaveguarépe. Upe sy ñemomba’eguasu ojejapómi Cibeles, Rea térâ Teko’apyre’ŷ Sy Guasureraitépe oĝuahêvo ára ipo’áva, Asia Mirîtuichakue javeve”.

La Encyclopædia Britannica dice: "Un día de fiesta derivada de la costumbre de adorar a la madre en la antigua Grecia. La adoración formal a la madre, con ceremonias a Cibeles, o Rea, la Gran Madre de los Dioses, se ejecutaba en los idus de marzo por toda Asia Menor".


Péicha avei Romano-kuéra ohero hikuái “Hilaria” ko arete guasúpe. “Hilaria” ohasákuri Grecia-gui Romano-kuérape, ogueromandu’áva upe arete 15 jasyapyarako’ême, Cibeles Tupâópe, mbohapy ára pukukue javeve.

Igualmente los romanos llamaron a esta celebración La Hilaria cuando la adquirieron de los griegos y se celebraba el 15 de marzo en el templo de Cibeles y durante tres días.


Kirito ohapykuehóvaypykue katu ombohasa upe arete omomorâhaĝua Tupâsy Maria-pe, ha’éva Hesusy. Upe arete niko ojegueromandu’ajepi 8 jasypakôijave ha’éva Inmaculada Concepción ára ha upe guive opytáva sy árarô heta tetâme.

Los primeros Cristianos transformaron estas celebraciones en honor a la Virgen María, la madre de Jesus. En el santoral católico el 8 de diciembrese celebra la fiesta de la Inmaculada Concepción, fecha que se mantiene en la celebración del Día de la Madre en varios países.


Sy Áratérâ Sykuéra Áraniko peteî jeromandu’a omomorâva sykuérape. 1870-pe ndaje Julia Ward Howe omoheñoiva’ekue Sy Ára pyahu ko’áĝa rupi jaikuaa ha ñamomba’eguasuháicha. Ha’e omoheñóikuri upe ára omoherakuâségui py’aguapy ára, sykuéra rupive.

El Día de la Madre o Día de las Madres es una festividad que conmemora a las madres. El moderno Día de la Madre fue creado por Julia Ward Howe, en 1870, originalmente como un día de madres por la paz.


ooo000ooo


CHE SY MARANGATU

NINFA LINA GONZÁLEZ

rembiapokue


Che sy marangatu

Nde ha’e kuña ijojaha´ŷva

Nde rekove ysyrysakâicha ipotĩasyva

Ko’ê ko’êre ne memby reguerochichîva

Ha remyenyhê kunu’û ha mborayhúgui

Nde ha’e tekove imarangatúva

Nereñandúiva kane’ô, mba´asy

Reipotágui ne memby osê porâjoaite

Rehovasa tapiaite hekove, oipykúi

Haġua tape potî

Ha´e che sy porâite!!!

Ne ne´ã henyhê mborayhúgui

Ku ne memby ne renóiramo

Ha´etevoi ku panambi pepo paráicha

Hendápe reveve reju

¡Ha che sy marangatu

Tupâ ha isy tanderovasa

Ne resâi ha reikove puku haĝua


IPORÊ’ỸGUI CHE SY

SILVIO O. SALINA rembiapokue


Roguapymíta ko ñasaindýpe

ore symíre taoremandu’a

ore rejáva mba’embyasýpe

ko arapýre ore angata

Oġuahênguévo ko pyharente

ndorovy’ái anga ore añomi

ore âhóva rehechaségui

rohayhuetéva ore symi

Ha Ñandejára ha tupâsýme

rojeruréva tohechauka

ko ore képe ára ha ára

ore symime torohecha.


CHE SYMI PORÂ

Ñe'ẽpoty ha pumbasy:

MAURICIO CARDOZO OCAMPO

Leer original (hacer clic) en:

http://www.datamex.com.py/guarani/tembihai_aty/purahei/che_symi_pora.html


Rohechaga'u che symi porâ

ha ku mombyry chehegui reime,

reikuaanga'u py'atarova

nachemonguevéiva ymaite guive.

Ñemokunu'û hyakuâmbavoíva

roheja guive chemotyre'ŷ,

hi'â chepepo, aveve aha,

nde ypýpe aguejy, roñandu che sy.


Arekóva iñongatuhápe

amo che anga ruguápe

che sy ne mborayhumi,

avave noĝuahêi hendápe

ha pe kuarahy ratáicha

ohesapéva ha omimbi.


Aromandu'a ne marangatu

mombyry guive che symi porâ,

mombe'upyrâmanteko ajuhu,

nde rekovekue ysyry sakâ.

Kuña Paraguay nde rekopete

nde ndereikuaái jahéi, kane'ô,

nde sýgui reru Residenta-kue

ha che ne memby péina amono'ô.



REHENDUSÉRÔ PURAHÉI SÝPE ĜUARÂ, EHESAKUTUKO’ÁPE:

1. CHE SYMI PORÂ - LUIS ALBERTO DEL PARANA (Guaraníme):

http://www.youtube.com/watch?v=d02zSA-civA


2. CHE SY – RAFAEL VARGAS (Castellano-Guarani):

http://www.youtube.com/watch?v=FFzG5lUuilo



ooo000ooo



TETÂ SÂSO KUÑA GUARANI HA PARAGUAY PYTYVÔRE

Ohai: Paublino CARLOS FERREIRA QUIÑÓNEZ


ÑEPYRÛ

Guaranikuéra omomba’eguasu ikuñanguérape, kuña rembiapo ojehecharamo katuete ijapytépe, héraguimavoi oñepyrû, péicha jahecha umi mba’e iporâvéva oîva tekohápe oipuru ombohéra haĝua ichupekuéra: Yvoty, Mbyja, Mbyja ko’ê, Yvága, Panambi, Jasy, Mburukuja Poty, Jeruti, Arami, Mainumby, Ko’êju, Ysapy, Yrupê, Amambay, Pykasu, Mbyju’i ha hetave.

Upéinte karai Carlos Antonio López ohera’o chupekuéra, omyengovia hağua hératee peteî castellano-peguáre. Upe mba’e oñepyrû colonia aja, españa-ygua ombohéra criadas ikuñanguérape, ndoikuaáivoi herakuéra, ambue mba’énte oheka hikuái, ha upekuévo omomemby chupekuéra.

Karai Domingo M. de Irala, ko’ápe ou ojapo “Paraiso de Mahoma”, kuña Guarani aty imba’erâ, oñemohenda Limpio, ymave hérava’ekue Tapuápe, omano mboyve ohai’uka i-testamento, escribano Juan de Valderas rovake, ary 1550-pe, ñepyrûrâ ojerure ojejapo haĝua chupe misa omano rire, ha upéi he’i kóicha: Diego M. de Irala, Antonio M. de Irala ha Ginebra M. de Irala ha’éva María membykuéra ha’éva i-criada ha Pedro de Mendoza rajy; Doña Marina Irala, Juana memby i-criada; Doña Isabel de Irala, Águeda memby i-criada; Martín Pérez de Irala, Escolástica memby i-criada; Doña Úrsula de Irala, Leonor memby i-criada; Ana de Irala, Marina memby i-criada; ha María, Beatríz memby Diego Villapando criada. Porundy ñemoñare oheja, pokôi sy membykuéra, opavave kuña ñande ypykue ha opavave héra castellano-pe.

Péva ha’e ñande “Primer Gobernador del Paraguay”, omoñepyrûva’ekue mestizaje ñane retâme.

Pe Nacionalidad Paraguaya ndaha’éi ku oñepyrûva’ekue aipo he’iháicha heta tembiasahára “pacto de alianza hispano-Guaranígui”, ndaha’éi mborayhu pa’ûme, pe mestizaje niko oñepyrû colonia árape, ojeguerekórô kuña Guarani ñande ypykue tembiguáirô. Kuña ha’e pe ohasa asyvéva’ekue upérô, ojehera’ógui chupekuéra, ha’éva mba’e tuichavéva chupekuéra ĝuarâ, héra niko ohechauka hi’ánga.

Guaranikuéra apytépe kuña ikatu oiko cacique-ramo. Péicha Semana Santa ary 1539-pe oiko rebelión ojejukahápe heta mburuvicha, péva rire kuñanguéra ojapo avei sublevación españa-yguáre, upe tembiapo omyakâ cacica Juliana, nosêporâi hikuái ha ojeikuaámarô ha’e omopu’âhague hapichakuérape ojejuvy’uka plaza-pe, oñe’êmondóre péicha Alvar Núñez Cabeza de Vaca.

Hesegua oñemombe’u peteî pyharépe ndaje, Juliana ojuka iménape españa-ygua karai Nuño Cabrera ha upéi osê he’i hapichakuérape ojapo haĝua avei hikuái upéicha.


HETEPY

Oî avei tembiasápe, peteî Tratado de Paz, omboheraguapýva’ekue Dr Francia ha cacique Nagolati, omyakâva mbajakuérape, ary 1821-pe, upérô cacica Catalina ojapo ñe’êasaháramo. Péicha Catalina ha’e kuña peteîha oîva ñane retâ rembiasápe omba’apóva tendota ykére ñe’êmbohasaháramo.

Avei Guaranikuéra apytépe, kuña oĝuahêvo ára ha’e opytu’usevévo, ikatu oipuru peteî mitâkuñáme, omyengoviávo chupe, ojapopa haĝua tembiapo ógapegua ha avei ohechakuaa haĝua iména remikotevê taha’eha’évape ĝuarâ.

Péicharô jepe ha’e omyakâ hóga ha opavave oñe’êrendu chupe, ha’e tembireko, upéva imba’etee, upérô oñembohéra chupe “Machu”. Kóichagua jepokuaa omombarete ha omoingove ména ha tembireko jokupyty.

Kuña Tetâ Paraguay upévare ipyapy, imbarete, tuicha mba’e ñane retâ rembiasápe, hese ae oikove ñane ñe’ê Guarani, hese ae oikove ñane retâ isâso haĝua!!! (Protagonismo Histórico del Idioma Guarani-Roberto Romero mba’e).


KUÑA TETÂ PARAGUAY  MANDU’ARÂME

Kuñakaraikuéra oipyhyva’ekue jeguaka hapicha kuñágui, upe 10 jasypoapy 1867 jave (Mujeres receptoras de las joyas, aquel 10 de agosto de 1867): Escolástica Barrios de Gill, Josefa Antonia Carrillo de Escalada, Ana Josefa Mora de Haedo, Antonia Alcorta de Talavera, Carmen Palacios, Tomasa Bedoya de Fernández, Rosa Escalada de Goiburú, Felipa Molinas, Rosalía Mazó de Chirife, Rosa Aquino, Mercedes Ibarra ha Trinidad Calonga de Espínola.


OME’ÊVA’EKUE IJEGUAKA (DONANTES DE JOYAS)

Escolástica Barrios de Gill, Elisa Alicia Lynch, Clara Escato de Goiburú, Rafaela Carrillo López de Bedoya; Rosario Escobar, Gregoria Escobar, Marta Machaín, Bárbara Machaín de Haedo, Concepción Galeano, Rosalía Mazó de Chirife, Ramona Insfrán de Codas, Eneida Peña de Molinas, Dolores Vázquez de Acosta ha imemby Basilicia, Cecilia, Rosa Cándida ha Valeriana; upéicha avei, Olivia Zárate de Zárate.

Umi kuña okaraygua ome’êva’ekue ijeguaka apytépe oî: Ninfa Centurión de Villar, Segunda Espínola de Irrazábal, María del Socorro Yegros ha Juana Francisca Ramírez ouva’ekue Hyatýgui ( Félix Pérez Cardozo)

Ky’ŷindýgui ouva’ekue katu ko’âva: Rosa Agustina Quiñónez de Ramírez, Antonia Lovera de Ramírez, Saturnina Cárdenas de Cáceres, Isabel Samaniego, Francisca Sosa, Anselma Flores, Genoveva Recalde, Epifania Lataza, Asunción Bogado ha Tomasa Recalde.

Táva Villarricaygua katu kuñakarai Ramona Insfrán de Codas, Benita Olasaga de García, Dolores Larramendi de Queirolo, Asunción Marecos de Benítez, Simeona González de Brizuela ha Coronada Figueredo de Espínola.

San Pedro del Ykuamandyjúgui ouva’ekue ome’êvo ijeguaka katu:Rosa Alvarez de Valiente, Casimira Roa de Ríos, María del Rosario Valiente ha Natividad Bernal de Aguiar.

Umi kuña ndoguerekóiva jeguaka katu ome’êkuri karreta henyhêva temitŷnguégui (kurapepê, avati, mandi’o). Umíva apytépe oîkuri: Nieves Martínez térâ kuñakarai Walda Paredes oikóva Kapiatápe. Pirajúgui ouva’ekue katu: Dominga Simbrón de Méndez, Susana Caballero de Báez, Pilar Caballero de Maldonado, María Laura de Aquino haMaría Telesfora Urbieta.

Ko’â kuña apytépe oîkuri ipojeravéva ha upehaguére ñane retâ sâmbyhyhára ome’êkuri chupekuéra jopói hérava Gran Cruz de la Orden Nacional del Mérito. Umíva apytépe oî kuñakarai Cristina Talavera de Alarcón ha kuñakarai Atanasia Escato.

Tomasa Bedoya de Fernández ha Micaela Talavera-pe niko ojeporavókuri ome’ê haĝua Tetâ sâmbyhyharakuérape umi jeguaka oñemono’ôvakue. Ha’ekuéra omoĝuahê avei aipo Aranduka Itaju (Libro de Oro), oñemboguapyhaguépe máva mávapa umi kuña oipytyvôva’ekue ha mba’e ome’êkuri ñane retâ pytyvôrâ.

Kuñakarai Teresa Silva de Lamas he’iva’ekue, ikorasô ipópe: “Che ména ojejukáma ko Ñorairô Guasúpe, péicha avei heta che rembiayhujára omanónte avei. Mokôi mba’éntema niko hemby chéve: che membymimi ha ko’â che jeguakakuéra. Ko’â mitâmimi, ha’éva umi chemoingovéva, name’êmo’âi peême; áĝakatu ame’êmbaitéta che retâme ko’â che jeguaka ani haĝua ho’a ñane retâ poyvi”.

Ary 1811 jave Juana María de Lara omba’apo mbarete tetâ isâso haĝua pe 14 jasypo pyhare, ha’e ogueraha marandu oñepu’â haĝua; hendive oî avei pe pyharépe Facunda Speratti, Fulgencio Yegros mborayhu.

Ary 1869 jave, 7 jasyporundy, oñepyrû Escuela Central de Niñas ha isâmbyhyhára Mbo’ehára Guasu Kuñataî Asunción Escalada.

Ary 1896 jave, Celsa ha Adela Speratti omoñepyrû Mbo’ehao kuñame año, ojeheróva Colegio Nacional de Niñas. Ha’angakuéra oñemoî viru Mokôi Su Guaraníre.

Ary 1902 jave, Ramona Ferreira  omotenonde peteî haipyre hérava “La voz del siglo” upévare ha’e kuña peteîha motenondehára marandu rehe, Tetâ Paraguaýpe.

Ary 1921 jave, María Felicidad González  omotenondeva’ekue kuña rérape Atyguasu, Montevideópe, ary 1933.

Ary 1936 jave, Serafina Dávalos oñepyrû ypy “Unión Femenina del Paraguay”, avei “Liga Paraguaya Pro-derechos de la Mujer”.

Ary 1943 jave BCP omboaje  Viru hera haĝua GUARANI ha oñemoha’ânga tai G rupi.

Ary 1975 jave, BCP oipuru kuña Tetâ Paraguaygua ra’ânga virúpe, upérô guare 5 guarani.

Ary 1976 jave, Hortencia Galli de Mersán omoñepyrû Consejo Nacional de Entidades de Beneficiencia  ha Organización Voluntaria, upévare EEUU ome’ê chupe jopói hérava: Medalla del Bicentenario de la Independencia de los EEUU.


MOHU’Â

Opa ko’â mba’e rehe ñanemandu’ávo pe ñane korasô oryrýi ha ndaikatúi jaheja tapykuépe Kuñáme ko VY’AGUASU, mokôisa ary ñane retâ ombotýre. Ko’â mba’e rupive jahechakuaa ha ñamomba’eguasuva’erâ Kuña Paraguáy rekove ha rembiasa. Tekotevê ñane mandu’a ko jasýpe avei SY ÁRA ha herapekuéra ko tembiapo.


¡VY’APAVÊ SY ÁRA HA TETÂ SÂSÓRE!

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM


(Hacer click sobre la imagen)

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
ATENEO
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA