PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
DAVID A. GALEANO OLIVERA

  EPIFANIO MÉNDEZ FLEITAS, GUARANÍME - Ohai: DAVID GALEANO OLIVERA


EPIFANIO MÉNDEZ FLEITAS, GUARANÍME - Ohai: DAVID GALEANO OLIVERA

7 DE ABRIL: NACIMIENTO DEL LEGENDARIO POLÍTICO Y MÚSICO, EPIFANIO MÉNDEZ FLEITAS

EPIFANIO MÉNDEZ FLEITAS, GUARANÍME

Ohai: DAVID GALEANO OLIVERA




Leer también en:

http://dgaleanolivera.wordpress.com/epifanio-mendez-fleitas-guaranime/




Heñoiva’ekue San Solano (oîva San Pedro del Paranáme) 7 jasyrundy 1917-pe. Itúva herava’ekue Prudencio Méndez ha isýkatu Rosa Catalina Fleitas de Méndez. Epifanio oñemoarandu’ypýkuri San Solano-pe ha upe rire San Pedro del Parana tavaitépe. Mbo’ehao mbytegua ojapókuri táva Villarrica-pe ha upégui ouva’ekue Paraguaýpe oñemoarandúvo Facultad de Derecho, Universidad Nacional de Asunción-pe; jepémo upéicha, ndaikatúikuri omohu’â oñemosêgui ñane Retegui, ary 1941-pe.

Nació el 7 de abril de 1917, en San Solano, distrito de San Pedro del Parana. Su padre fue Prudencio Méndez y su madre doña Rosa Catalina Fleitas de Méndez. Hizo sus estudios primarios en San Solano y los completó en la Ciudad de San Pedro del Paraná. El nivel medio lo cursó en Villarrica, de donde pasó a Asunción para estudiar Derecho en la Universidad Nacional de Asunción, formación que no pudo concluir a causa de su primer exilio en 1941.


 

Ombo’ejepékuri heta mbo’ehao mbyteguápe ha avei oiko ichugui Colegio Goethe ha Colegio Militar sâmbyhyhára. Omba’apojepe avei heta hendápe, péicha oîkuri Tahachi Ruvichárô 1949 guive 1952 peve; ha omotenondékuri Banco Central del Paraguay 1952 guive, 1955 peve.

Fue docente de varias instituciones de educación media, ocupando incluso el cargo de director del Colegio Goethe y del Colegio Militar. Asimismo, fue Jefe de Policía de 1949 a 1952, y presidente del Banco Central del Paraguay de 1952 a 1955.



Epifanio Méndez Fleitas niko oî umi ñe’êpapára ikatupyry ha hemianduporâvéva apytépe. Imitârusu guive ohai ñe’êpoty Castellano ha Guaraníme. Umi hembiapokue oñemyasâijepe heta kuatiahaipyrépe. Ary 1939-pe onohêkuri iñaranduka peteîha hérava “Bajo las verdes arboledas”.

Epifanio Méndez Fleitas fue un extraordinario y fecundo poeta paraguayo. Desde joven se destacó por su producción poética en castellano y en Guarani. Sus obras fueron pubicadas en varios medios impresos de su tiempo. En 1939 publicó su primer libro “Bajo las verdes arboledas”.



Haihára, mba’epu’apohára, ñe’êpapára ha maranduhára. Oisâmbyhýkuri Kuatiahaipyre “Patria”. Kolo’o hekopotîva hekópe, Epifanio ojepytaso ha ombohovái Alfredo Stroessner-pe. Kóva -heta ojahéi rire hese- omosêkuri ichupe ñane Retegui. 30 ary oikojepe ambue tetâ rupi, umíva apytépe Argentina, Uruguay ha Estados Unidos. Jepémo oiko mombyry ñane retâgui, ko’ápe oî heta kolo’o akóinte imandu’aporâva hese ha upehaguére oiporavókuri Méndez Fleitas-pe MOPOCO sâmbyryhára apytépe; ha avei ojeporavo ichupe ANR sâmbyhyhárarô ñane retâ mboypyri.

Ensayista, compositor, poeta y periodista. Fue director del diario Patria. Conocido luchador político y opositor a la dictadura de Alfredo Stroessner, quien -tras la tortura y la cárcel- ordenó su exilio que duró 30 años. Epifanio se refugió en la Argentina, el Uruguay y los Estados Unidos. Viviendo en el exilio fue nombrado miembro y vicepresidente del MOPOCO, y presidente de la ANR en el Exilio.



Umi ijehaikue apytépe oî mokôi ojehecharamovéva: Diagnosis paraguaya (1965) ha Lo histórico y lo anti-histórico en el Paraguay (1976). Avei oguereko heta tembiapo ojapóva ambue tapicha katupyry ndive, umíva apytépe: Carlos Federico Abente, Teodoro Salvador Mongelós ha Augusto Roa Bastos.

Entre sus numerosos ensayos se destacan dos: Diagnosis paraguaya (1965) y Lo histórico y lo anti-histórico en el Paraguay (1976). También es coautor de numerosas composiciones junto a Carlos Federico Abente, Teodoro Salvador Mongelós y Augusto Roa Bastos.



Oikórôguare ñane retâme, ary 1953-pe, ha’e omoheñóikuri peteî mba’epu’aty hérava “San Solano” omoirûháme chupe Reinaldo Meza, Barrios-Espínola. Damasio Esquivel ha Nicolás Barrios. 1976-pe oîjavérô Buenos Aires-pe ha’e omoingovejeýrkuri upe aty ambue tapichakuéra ndive.

Viviendo aún en el Paraguay, en el año 1953, creó el Conjunto Musical "San Solano", teniendo como integrantes a Reinaldo Meza, al dúo Barrios-Espínola, a Damasio Esquivel y a Nicolás Barrios. Luego, en el año 1976, estando en Buenos Aires, refundó dicho conjunto con nuevos miembros.



Epifanio Méndez Fleitas ombojoaju hekove Fresdesvinda Vall rehe, 6 jasypoapy 1944-pe. Oguereko hikuái poteî ñemoñare: Teresa, Bernardino, Prudencio, Epifanio, María de la Cruz ha José.

Epifanio Méndez Fleitas contrajo matrimonio con Fredesvinda Vall, el 6 de agosto de 1944. De esta unión nacieron sus seis hijos: Teresa, Bernardino, Prudencio, Epifanio, María de la Cruz y José Epifanio.



Ha’e oîkuri avei umi omoheñoiva’ekue Autores Paraguayos Asociados (APA) apytépe; ha hembiapo rupive APA oguereko hóga tee tape Chile ári,táva Paraguaýpe. Avei oipytyvôkuri ñande purahéi oñemyasâi haĝua Europa-re ha peichahápe omoakâraku Luis Alberto del Parana ha iñirû Agustín Barboza ha Digno García-pe omoheñoi haĝua mba’epu’aty “Los Paraguayos” ha omondo chupekuéra, ñane retâ reraitépe, Europa-re oikuaaukávo purahéi ñanemba’éva.

Fue socio fundador de Autores Paraguayos Asociados (APA), al punto incluso de lograr la sede propia de APA sobre la calle Chile, en la Ciudad de Asunción. Su deseo de promocionar la música paraguaya por Europa, lo llevaron a estimular a Luis Alberto del Parana en la formación del conjunto “Los Paraguayos” junto a Agustín Barboza y Digno García; a quienes luego nombró Embajadores en Misión Cultural, a fin de promocionar nuestra música en Europa.



Umi hembiapokue apytépe oî ñe’êpoty ha’e ohaiva’ekue ha avei ñe’êpoty ambue tapicha mba’éva ha Epifanio omondéva’ekue purahéipe, péicha: "Che Mbo'eharépe", "Hekovia Techaga'u", "San Solano", "La Canción del Demócrata", "20 de Abril", "Nde Pukavy che Korasõme", "San Pedro del Paraná", "Nendivente", "Reseda Poty", "Canto de Peregrino", "Che Ka'aru Ndavy'ái", "Kokue Jára Purahéi", "Tory Ára", "Che Jazmín", ha upe ojehecharamovéva: "Serenata", hetave ambuéva apytépe. Su repertorio creativo incluye poesías de su autoría; lo mismo que, la musicalización de poesías de otros autores, tales como: "Che Mbo'eharépe", "Hekovia Techaga'u", "San Solano", "La Canción del Demócrata", "20 de Abril", "Nde Pukavy che Korasõme", "San Pedro del Paraná", "Nendivente", "Reseda Poty", "Canto de Peregrino", "Che Ka'aru Ndavy'ái", "Kokue Jára Purahéi", "Tory Ára", "Che Jazmín", y la más requerida de todas: "Serenata", entre otras hermosas obras.



Epifanio Méndez Fleitas omanókuri Buenos Aires, Argentina-pe, 22 jasypateî 1985-pe, ha oñeñotỹkuri tyvyty Chacarita-guápe. Heta jeju ha jeho rire, 18 jasypateî 2004-pe hetekue oñenohê tyvytýgui ha -hasy peve- 22 jasypateî 2004-pe hetekue oĝuahê táva Paraguaýpe ha upe ára guive opytu’úma ñane retâme.

Epifanio Méndez Fleitas falleció en Buenos Aires, Argentina; el 22 de noviembre de 1985. Sus restos mortales descansaron en el cementerio de la Chacarita. Luego de numerosos trámites, el 18 de noviembre de 2004 sus restos fueron exhumados del Cementerio de la Chacarita; y finalmente; el 22 de noviembre de 2004, los restos mortales de Don Epifanio Méndez Fleitas fueron inhumados para su eterno descanso en nuestro país.





ooo000ooo




KARAI EPIFANIO REMBIAPOKUE - OBRAS DE DON EPIFANIO




SAN PEDRO DEL PARANA



I


San Pedro del Parana, ¡Ha che valle!,


Mombyrýgui ou tavaite reka ne ñepyrûmby


San Pedro del Parana, ¡Ha che valle!


Kuimba’e pyapy mba’apo retâ, ke resâi poty


II


San Pedro del Parana, ¡Ha che valle!


Akóinteva’erâ ne ñu, ka’aguy, oime hyakuâvu


Ha opa umi tapére, che guata hague


Ama ha yvytu ymámane oime omoakỹmba che py rendague


III


Jahechava’erâ ko’ê iñambuérô


Ha maymáva opáicha ndererohory


Nderéra bocoy añandúne upérô


Tupâ javeve, chendive oiko chemo’ângapyhy


IV


Ohasava’erâ hetaiteve ára


Aikove aja rohechave’ỹre


Anichéne márô re’a tesaráipe


Jepevémo hína chéve ndaipotýi ne marangatu


V


San Pedro del Parana, ¡Ha che valle!


Ahechaga’u nde korochire, nde yva, nde yvoty


Araka’etémo chepo’a ko’ê ha ikatu jey


Chemokunu’û jepiverôguáicha che ru ha che sy


San Pedro del Parana, ¡Ha che valle!


Rehendusérô “San Pedro del Parana” ohaiva’ekue Karai Epifanio Méndez Fleitas, ehesakutu ko’ápe

(http://www.youtube.com/watch?v=OZQeiCNYAh4)




KOKUE JÁRA PURAHÉI


Ohai: Epifanio Méndez Fleitas


I


Araka’etémo kokue rerekuára


Neko’ê yvy jára ¡hipa javy’a!


Ajéipo horýne ne rembiayhupára,


Nde ratypy jára, kuñami porâ


II


Vokóinte yvytúre oikóne nderéra


Nde ryke’ykuéra nemoherakuâ:


Je’imba’eteéma kokue jarakuéra


Ijaitypohára ha iñasâi vy’a


III


Upérô nde sy, nde ru renondépe


Ipo mokôivépe tanderovasa


Ha umi nde ra’y, Tupâ resa jára,


Po’a renoihára, taneañuâmba


IV


Ajéipo ahechávo upéva upe ára


Mombyrymbyrýgui oñeĝuahêmba


Hi’ânte iko’êmo he’i Ñandejára


“¡Aháta po’andu!”, topa umi angaipa


V


“¡Péichanteva’erâma!”, ahendu vaichánte


Che ângapy ruguáre, chemongyhyje:


¡Ikatúnga’u ko’ê sapy’ánte


Ko ñane retâ jahupi yvate!




CHE MBO’EHARÉPE


Ombopurahéi: Epifanio Méndez Fleitas


Ohai: Teodoro S. Mongelós

 

I


Tamoapesâ che ñe’ê mayma yvoty rekovia

Ha ipype toroañuâ ko che py’a renyhê

Hetámi nde chembo’e che mitâ’ípe yma

Ha heta mba’e porâ aikuaa nderehe ae.

II

Upéinte chekaria’y ko’ýte chemandu’a

Etémi cheakâhatâ ha heta roipy’apy

Sapy’ánte ndepochy pe che nambi reipoka

Ha neipamírô ĝuarâ vokóikema rembyasy.

III

Hetáko nderehe ae oiko ichugui karia’y

Ha mañeîpa itavy osêporâjoaite

Ajépa oiméne nde ave revy’a ndejuruvy

Rehecháramo ipoty, omimbi nde rapekue.

IV

Kokueheve rohecha rehasa mombyrymi

Akói ne kuñataî ava piko toimo’â

Ha chékatu chetuja, osê osêma che atî

Ha che rova anga icha’î mbykýma che raperâ.


 

 

CHE JAZMÍN


Ombopurahéi: Epifanio Méndez Fleitas


Ohai: Teodoro S. Mongelós

I



Nde poty morotîmíre che jazmín-pe rohenóiva

Ha mamo rohechahápe hi’âitéva rohetû

Remimbígui pyharérô ñasaindy ndive rejoapíva

Ha je aipo che angatarânte ko yvy ári nde reju



II

Rehayhúgui opurahéiva kyre’ỹ ha avañe’ême

Rehayhúgui che ahayhúva Paraguay ñane retâ

Péina áĝa ndeveháma rohypýi cheñangekóipe

Ha aniangákena ojupénte tesaráipe japyta



III

Ndeheguíko che arekóma peteî mba’e hepýva

Ha oje’ove’ỹva’erâma chepy’águi márôve

Pytûmby ñane añohápe mborayhu hypyvehára

Joavi’u jurupytépe ñame’êva’ekue ojupe.

IV

Pe vy’a uperôguare ko che ñe’âgui ndopivéiva

Ha amonoha ára ohóne yvyguýpe chendive

Pevarâpa jaipotáne pe mayma ohecharamóva

Pevarâpa Ñandejára mborayhu chéve ome’ê






ooo000ooo





Emoñe'ê Epifanio Méndez Fleitas rekovekue ha rembiapokue VIKIPETÂme, upeverâ ehesakutu ko'ápe

(http://gn.wikipedia.org/wiki/Epifanio_Mendez_Fleitas)


 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EPIFANIO MÉNDEZ FLEITAS en PORTALGUARANI.COM

(Hacer click sobre la imagen)

 

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA


(Hacer click sobre la imagen)






Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
ATENEO
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA...
MÚSICA
MÚSICA PARAGUAYA (LIBROS, ENSAYOS, LETRAS DE



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA