PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
MODESTO ROMERO CUETO
24 de Febrero de 1939
 
MODESTO ROMERO CUETO


Biografía

MODESTO ROMERO CUETO

“MI VIDA DIRIGÍ POR DOS CAMINOS: ARTE Y EDUCACIÓN”

Es uno de los máximos representantes del teatro nacional y un defensor de la pureza del idioma guaraní. Modesto Romero Cueto dirigió su vida por dos caminos: el arte y la educación, y en ambos cosechó excelentes críticas.

En una fría noche llegamos a la casa del protagonista de las obras teatrales Jagua rekove, Aña ha mborayhu, Paje, Pombero ra’y, Tetaguã resay, Pepojopy, Jurumy’yi, y muchas otras. Modesto Romero Cueto lleva 52 años de labor artística. Los primeros pasos que lo llevaron a la actuación se dieron en la escuela, en el Máximo Arellano, primero, y en la escuela Brasil, después.

“Me destacaba en los momentos festivos”, cuenta recordando aquellos años. Desde chico fue evolucionando. De recitar en la escuela pasó a los escenarios, de los escenarios a la radio, de la radio a la pantalla grande y chica. Esta evolución fue acumulativa y en la actualidad sigue conviviendo con el arte y la educación. Cada medio aportó cosas distintas a su vida, insustituibles: la proximidad al público, la satisfacción de enseñar, educar, de elevar el nivel de la lengua guaraní. “El guaraní es de todos y todos tenemos que ayudar al cambio... Me gusta mi cultura en todas sus formas posibles”, confiesa. Es que Modesto Romero Cueto cree en su país y ama sus raíces. Por esa misma razón decidió convertirse en un estudioso y defensor del idioma guaraní. Ya lleva 42 años dentro de la docencia.

Es profesor de Guaraní, de enseñanza media. Se desempeñó como tal en varias instituciones educativas tanto nacionales como privadas. Participó y disertó en cursos de capacitación, en seminarios y congresos realizados en nuestro país y fuera de él.

Fue llamado por el Ministerio de Educación y Cultura para la elaboración de la programación curricular de fascículos para guaranihablantes y también como capacitador de docentes del primer ciclo de la Educación Escolar Básica, todo dentro del marco de la Reforma Educativa. Tiene escritos varios textos educativos como Mbo’esyry peteĩha, Mbo’esyry mokõiha, Mbo’esyry mbohapyha, Guarani ñe’epukuaa, Guarani ñe’eysajakuaa y otros.

Su trayectoria como actor no es menos fructífera. Estuvo en la compañía de teatro popular de Washington Ramírez, en la de Roque Sánchez y Graciela Pastor, en el Elenco Teatral Guaraní de la Escuela Municipal de Arte Escénico, donde también recibió sus primeras clases de teatro. Integró la compañía de Juan Patrón como director.

La misma función cumplió en la compañía de Abel González, en el Teatro Estudio, en los grupos de teatro estudiantiles de los colegios Internacional, Goethe, San Clemente María y del Instituto Experimental Albarín Romero. En el año 1973 decidió representar exclusivamente obras teatrales en guaraní junto con Pedro Molinier.

Juntos formaron la compañía teatral Molinier-Romero Cueto. “En realidad no era el nombre que queríamos darle a la compañía, pero el tiempo se nos vino encima y quedó así”. Con este dúo, según los críticos, comenzó la era del teatro moderno en guaraní. Fueron los primeros y únicos que utilizaron la pureza del idioma, desechando totalmente el “jopara” y demostrando la capacidad de la lengua guaraní, pura, como sistema de comunicación válido para el teatro. “Solo si nos ponemos a trabajar y a estudiar, vamos a lograr que nuestros hijos sean mejores que nosotros”, reflexiona.

Y él es prueba fiel de ambas combinaciones. Orientó su vida por estos senderos y continúa por el mismo tramo. Hasta el presente sigue alternando educación y actuación. Tanto el “amor al arte” tuvo sus premios. Fue elegido “Mejor actor joven” en la audición “Una noche de teatro”, de radio Cáritas. Dicho galardón lo recibió por su actuación en Boli, de Ezequiel González Alsina y en Procesados del setenta, de Alcibiades González Delvalle. ¿Alguna distracción? La palabra distracción para Romero Cueto es sinónimo de trabajo.

Es feliz así. A esta felicidad se suma su familia. Casado con Juana Concepción Argüello, es padre de José Claudelino (ya fallecido), de César Flaminio (artista plástico), de Enrique Modesto, que nació con síndrome down. “El llena de amor nuestra casa, dondequiera que vayamos está y en primer lugar”. También menciona a la nena de la casa (la nena tiene 49 años), Stella Maris Concepción. Ella trabaja y también tuvo su minuto de fama en la obra  Yo El Supremo.

Modesto Romero Cueto está conforme con lo vivido. El teatro nacional y la educación más que conforme con haberlo tenido en sus filas.

NANCY DURÉ CÁCERES

 

Fuente: ARTÍCULO “MI VIDA DIRIGÍ POR DOS CAMINOS: ARTE Y EDUCACIÓN” - DIARIO ABC COLOR (22-06-2008)

 

 

 

MODESTO  ROMERO  CUETO

ÑANE  RETÃ RUVICHAITE  PYPORE

Hai poha.

PEDRO ESCURRA FRANCO

 

MODESTO  ROMERO  CUETO (Morokue) Hi’arapáy Paraguaýpe upe 24 jasykõi 1939-pe. Oiko tavavore Tembetarýpe ko’aḡaitépeve.

Mbo’eharapavẽ ikatupyryetereíva ñande rapicha. Jahechakuaáva’erã. Avei  ohohaguérupi oheja tembiaporã, py’arorýpe imandu’a hese umi temimbo’e. Ñane mokyre’ỹ  jaguatárõ umi hapykuerérupi.

Hi’arapáyva’ekue ombo’ehaḡua ñane retã porãite ryepýpe ñaneñe’ẽ guaraní ha ñoha’ãnga.  Avañeha’ã, ha’e tembiapo osẽva ñane ãngapyruguágui. Jajapoporãrõ ñane rembiapo.

Ha’e oñemomýiva kirirĩháme. Péicha oiko avakatupyry. Umi hembiaporã ohenói umi yvypórape. Ika’avóva hembiapóre, ojapoporãitereírupi umi ava ojeporeka hembiapokuére.

Nda’ijojahái. Nda’iporivoi ha’eichagua. Jahekareíta. Ha’eño opyta omba’apo ñe’ẽ guaraní ñoha’ãngáre. Oheja chupe ha ñandereja hi’ãngirũ mbarete mbo’eharapavẽ Pedro Moliniers. Oho apyre’ỹme. Aikuaa chupekuéra ary 1970 pe.

Upérõ tukumbopúpe oiko ñaneñe’ẽ guaraní. Ha’ekuéra hekomarangatu rupivénte, guaraní rayhuhára añeteguágui ojepoi ojepovyvy oipysyrõhaḡua ñaneñe’ẽ guaraní ha umi tekombo’e rupive ohupi mbeguekatu yvatégotyo. Ko’aḡaitépe péicha oiko mbo’eharapavẽ Modesto Romero Cueto.

Ñoha’ãngápe oñemoarandu karaiguasu Roque Centurión Miranda, Josefina Plá ha Reinaldo Jualián Decoud Larroza ndive. 

Osẽ tenondete ohayhúrupi umi hembiapo. Pya’e oñemoarandu  avañe’ẽme  ha pe ñoha’ãnga apópe. Omyakãmyakãma umi aty’i umi iñirũnguéra apytépe. Omboguata henonderã umi ñoha’ãnga. Ñoha’ãnga jajapo atýpe, ñaikotevẽ ñande rapicháre.

Ñamba’apohaḡua atýpe ñande pireporãva’erã. Ha ñamomyiporãhaḡua aty ñaikotevẽ katupyry ha akãñamindu’u oñemomyikuaáva.   25 ary pukukue omboguata peteĩ aty ñoha’ãnga ojapóva. Paraguaýpe ha okaháre.

Mávapiko oimo’ãta ikatuha avei guaraní ñe’ẽme jajapo umi ñoha’ãnga ko arapýre ojehecharamóva. Ojehovasajoa umi oguerovikuaa’ỹva ñembotavýgui.

Peteĩ mbo’ehára naiñarandupáira’e, iñe’ẽro ku petỹicha  ñane avañe’ẽre, ndaikatúi jajapo guaraníme  umi tembiapo ñoha’ãnga ohesapéva arapýre.

Avañe’ẽ ipererĩ ha nome’ẽi. Tavýgui oñe’ẽva. Ñañáre okakuaáva. Umi ñande rapicha tarova oñemomburuvichagua’úva oisu’urasy ñane ñoha’ãngame.

Modesto Romero Cueto ohai peteĩ tapeporã ijupe ha upe tapepukukue  ha’e oñemitỹ ohóvo mbo’ehaópe guaraní ñe’ẽ ha mayma ijahápe ñane ñoha’ãnga. Ha’e tapiaite  ojepytaso karia’y  katupyrýicha,  ojapohaḡua avei ñaneñe’ẽteetépe  peteĩ  ñoha’ãnga poravopyréva ha  oguerekóva techapyrãva.

Umi ndohechakuaáiva ko’ã hembiapo ipytaguarekóguinte  térã ikatu avei  mbo’ehárachae mba’e. Ombojopóirãngue itajúpe  chupe, ojahéi hese, nome’ẽi chupe pe apyka oguapyhaḡua umi guaraní rerekua  apytépe, jepérõ ha’e ndaha’éiva joparajehe’a rerekua.

Mokõipapo ñoha’ãnga omimbíva arapýre ombahasa guaraníme, omboeirete ñemongeta ha umi avateĩñe’ẽ  techapyrãmemetéva.    

Ñambyasy ñane retãme ko’ãichagua ñaña guaraní ñe’ẽre ojejapóva. Oĩko oñotỹséva ñane ñoha’ãnga, oipytyvõrãngue.

Tuichaiterei pe Morokue rembiapo. Jahechakuaáke.   Akóinte ombo’e ñoha’ãnga ha avañe’ẽ. Ikorasõporã ñaneavañe’ẽre. Paraguaýpe ha okaháre avei ojepytaso ñane mba’eteetére. Ojapórõguare Jagua Rekove, opyta che akãme hetamba’e. Upe jaguáre ojepyvoi ha ojesu’u, ñaneñe’ẽ guaraní avei oguereko ijehe pe jagua rekove. Hetáma ojesu’u ha ojepyvoi hese. Amo yvate guive ko’a yvýpeve. Iporãmante.

Jajepoimína hembiapo rapykuerére ha jahecháta mba’emba’épa ojapo ha oheja ñandéve.

Jaikuaaháicha umi mbo’ehárapavẽ imitã guive heta oñembosako’i, heta oñeha’ã, heta hy’ái, heta ndokéi ombyatyhaḡua iñakãme umi mba’ekuaapy mba’eporã. Mba’ekuaa ndoúi ysapy apytépe ho’ahaḡua ñaneakãme.

Mbeguekatúpe oñembokatupyry. Jaikuaaháicha, ymave heta mbo’ehao ombotove guaraní ñe’ẽme. Mbo’ehao rokẽ oñembotypa guaraní ñe’ẽgui. Oñembotove ikatuháicha.

Mbo’eharakuéra oiko ombota mbo’ehao rokẽ ha Modesto Romero Cueto ha’e pe hetave ha hatãve ombotáva’ekue mbo’ehaokuéra rokẽ, iñirũ Pedro Moliniers hendive.

Ha’ekuéra oñepyrũ omyesakã maymavévape, pe ñañemoarandúrõ avañe’ẽme ikatuha ñanearanduve. Jaikuaárõ mokõi tetã ñe’ẽ ñanearanduvéta, ndahasýi mbohapyha ñe’ẽ ñaikũmbyporãhaḡua. Ñane mba’ekuaavéta. Iporã térã naiporãi, oje’e naiporãiha ñañemoarandu guaraní ñe’ẽ. Che ha’e. Ko tetã osẽhaḡua tavy iñipytũvagui oikoteve  ñañemoarandu guaraní ñe’ẽre.

Mbo’eharakuéra opaite hendápe, ojepepy ñe’ẽngatu rupive omyesakã ko’ã apañuãigua’u oñemoingéva ñande rapichakuéra akãme.

Heta ára ha’eñomi mbo’ehára Modesto oḡuahẽ umi mbo’ehao guasúpe, okaháre, mombyrymbyry, ogueraha mba’ekuaa hypy’ũva ha iporãva ñane guaraní ñe’ẽ katupyry rehegua, jahechápa umi mbo’eharakuéra noikũmbyporãvéi pe ñane avañe’ẽ. Romero Cueto rembiapo ñoha’ãnga pa’ũme. Ha’e ombo’éjave ojepurupaite.

Mbo’ehárapavẽ ikane’õ’ỹva. Akóinte ohesa’ỹiño guaraní ñe’ẽ ha omboguapy kuatiáre ha ikatúva omohenda hendaitépe ojapo mbeguekatu. Upéi opárire omoñepyrũ ipyahúva.

Oikuaaporãrupi guaraní ñe’ẽ oikotevẽha mbo’ehára katupyrýre, mayma pytagua ñe’ẽicha. Ha’e katuete ipireporã, jepérõ hetamba’e ijetu’u hendive. Oguenohẽ ijehe umi kyre’ỹ oikotevẽva. Hekove ha’e techapyrã umi mitãrusúpe ḡuarã. 

Heta apañuãi apytégui oñemotenonde ha oipykúi pe tapeporãite ñane retã ñe’ẽ rayhupápe. Hi’ãnte ahecha heta ha’eichagua. Jajerurénte Yvateguápe.

Tekotevẽ jahechakuaave umi hembiapo. Ñoha’ãnga ja’évo, hetamba’e ja’e ha ijapytépe ja’e Morokue ha’ehína peteĩ mbo’ehao, henyhẽva mba’ekuaágui. Hembiapokuéra ojapo peteĩ mbo’ehao pyahu. Sa’ieterei  oĩhína umi ikatúva ñambojoja hese. Guaraní ñoha’ãnga ja’évo ha’eñoitehína.

Naiporãi ogue ñane ñoha’ãnga guaraní. Tekotevẽ ñaipytyvõ chupe, jahayhúrõ ñane mba’eteete ha ñane retã. Romero Cueto ha’e pe karaiguasu tuichavéva ñande apytépe ha ikatupyryvéva guaraní ñe’ẽ  rerekuateete.

Ndaipóri jejavy umi hembiapokuére. Umi joparajehe’a  rayhuhára ombotove tapiaite pe Pedro Molinier ha Modesto Romero Cueto rembiapo avañe’ẽme. Avei oñemohemby pe jaikuaahápe. Ñembotavy tavýre, kachiãime  ñanera’ãvai.

Modesto Romero Cueto, ohohápe ojapóvo tembiapoporã, oheja mandu’a iporãva, techapyrã hekove. Ñañeporandukuaa mba’ére umi ava ojavy pe tapeporã ha oike apañuãi rapére ha tuicha kyre’ỹre. Naimo’ãséi umi aimo’ãva. Tove.

Mba’ére ñamomba’eguasu mbo’ehára Modesto Romero Cueto-pe, mba’ére. Ha’e umi tembiapoporã apohánte. Añeteháme. Opámba’e ojapo hendapete. Upéicharõ ja’ekuaa. Naiporãi pe ñañemoarandurire ñase tavy rembiapóre jajekuauka. Tekochae ñeha’ã naiporãmbái.

Ñama’ẽmína umi hembiapokuére. Ko’ã ñoha’ãnga ombohasa guaraní ñe’ẽme mbo’ehárapavẽ Modesto Romero Cueto ha oipytyvõ chupe iñangirũ mbo’eharapavẽ Pedro Moliniers.

1. Ary 1973. Jagua rekove. Rogelio Silvero Mba’e.

2. Ary 1973. Pe pojopy. Moliere (Juan Bautista Poquelin) mba’e.

3. Ary 1974. Jurumy’ỹi. Gabriel Casaccia.

4. Ary 1975. Tetãgua resay. Anibal Benitez Navarro mba’e.

5. Ary 1976. Paje. Ovidio Benitez Pereira mba’e.

6. Ary 1976. Pombero ra’y. Anibal Benitez Navarro mba’e.

7. Ary 1977. Aña ha Mborayhu. Anibal Benitez N ha Modesto Romero C. mba’e

8. Ary. 1978. Ykua rape, jepe’ava ha jakare. Antonio Amarilla- Romero Cueto

9. Ary 1979. Yerma. Federico Garcia Lorca. Mba’e.

10. Ary 1980. Pukarãite. Modesto Romero Cueto. Mba’e.

11. Ary. 1983. Ñorairõ rapykuere. Rogelio Silvero. Mba’e.

12. Ary 1986. Aña rymba. Carl Choenherr. Mba’e.

13. Ary 1988. Jagua  rekove. Rogelio Silvero mba’e.

14. Ary 1989. Ñande yvy./ Karu pokã. Julio Correa.

TAVAO ÑOHA’ÃNGAO: Táva Paraguay mba’e. Ha’e pe iporãvéva ha ikatevéva. Upépente oñemba’aposéva ha ojehechase avei. Nde rejupirirõ upépe remba’apo, nde ndaha’éi mba’eve guasu. Pévare heta jesu’u oiko, yvýguio ha yvatég io. Tavao ñoha’ãngaópe nomba’apóijave Molinier-Romero Cueto, ogueraha ñoha’ãnga ñaneñe’ẽme umi okaháre ha heta távape oguahẽ ohechukaporã hembiapokuéra. 

Hetaiterei  pakovapire oñemoĩ  umi ñoha’ãnga ojapoporãsévape. Katuete ojejuhu pa’ã opaichaguareíva. Heta ary ñoha’ãnga ojapóva Molinier-Romero Cueto, nda’ijái pe Tavao Ñoha’ãngao. Oiko umi jesu’u ha ñemyaña ensuguy.

Ñane retã isãso upe 2 jasykõi 1989-pe. Ñane ñoha’ãnga oñepyrũ oñeñapytĩ, oĩkuri pe opyrũ pohýiva ko’ã tembiapo porãre. Opámba’e osẽvaipa. Chéve ḡuarã ko’áḡa ñane ñoha’ãnga isãsojeýma. Néike lomitã ja’ekuaa. Ñaipytyvõke Modesto Romero Cueto-pe. !!!

Fuente: PEDRO ESCURRA FRANCO

 




Cantidad de Obras Registradas: 2
Para Acceder a cada Obra, por favor haga click en la imágen.




 

Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA