PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
PEDRO ESCURRA FRANCO

  MAURICIO CARDOZO OCAMPO - Ñe’ẽhaihára PEDRO ESCURRA FRANCO


MAURICIO CARDOZO OCAMPO - Ñe’ẽhaihára  PEDRO ESCURRA FRANCO

MAURICIO CARDOZO OCAMPO

ÑANE  RETà RUVICHAITE  PYPORE

Mbohapypaporundy

Ñe’ẽhaihára  PEDRO ESCURRA FRANCO



Yvága guaraní ru’ãgui ojegueru ñandéve. Yvategua ome’ẽ chupe pokatu oipo’ohaḡua mba’epuroryporã, omboguejyhaḡua hi’ãngapýgui ñane  ãngapýpe. Pychãi. Kuimba’e katupyry ruvichaite.  Pumbasyhára, katupyryhára, tembipuhára, tavarandukuaahára, tetãarandukuaahára, Puraheihára, ñande reko moñe’ẽhára.  


Hi’arapáy jasypo ára 14 ary 1907-jave táva Yvyku’ípe, hi’arake táva Buenos Aires-pe, jasypo ára 5 ary 1982. Isy Alicia Crescencia Cardozo Caballero, itúva Clemente Ocampo. Isy rerajapy omotenonde héra ykére. Hembireko Ña Fidelina Fleitas, iñemoñare. Oscar, Amambay, Mauricio, Anibal.


Mauricio oñandu hi’ãngapýpe pe ñande arapy mba’éichapa omba’apo hese. Imitã guive ohechakuaa ma’erãpara’e ou ko yvyapére.  Mayma guyra purahéi opoko hese, umi ysyry ohenói katuete chupe, arapýre oñemoĩva hovayva, kuña rete ha hekove ikorasõ guive omoñe’ẽva’ekue.


Ymavẽ oĩva’ekue umi kororõ ha umi pararã mombyry guive ñahendúva pyharepyte, umi mbarakapu apytépe. Heta tapicha opurahéi asýva, ipurahéi ñembyasýva.  Opaichagua mba’epurory  ohendúva mitã Mauricio akãme opyta.


Vy’araity oĩháme katuete ha’e oñemboja ojapysakahaḡua. Peichahárupi oikuaa Martín Eloy Pérez, ombopúva umi mimby. Tembipu yvytu rupive ipúva ñande jurúre. Jua A. Rojas itavaygua avei ombo’e chupe mbaraka ñembopúpe. Upéi táva Paraguaýpe pe tahachi pumbasy mbo’eharógape, Nicolino Pellegrini ha Salvador Déntice ndive. Heta ára oiko upe atýpe, ikatupyryvamemete apytépe.


Mba’ére he’i ijehe pe pychãi. Ha’e pe okaraygua mboriahu apĩ, henyhẽva mba’ekuaágui ha katupyrýgui. Mitã Pychãi katuete ipysã charapa ha umi sevo’i ombohykuhyku umi ipysã pa’ũ. Ha’ete pe hogaygua’ỹva, mitã ha’eño, oiko iñakãre. Oñembojojánte hesekuéra karai Mauricio.


Oporohendukuaamíva’ekue, ombyatykuaa umi marandu, upéi ha’e ombojapypáva. Heta avei ohendu imitãme Carlos Talavera mbarakapu ha Del Rosario Iriarte pusãty. Upérõ oguereko 32 sãnte. Ohendu avei pe karapoeguaygua karai Silvano Mosquiera atýpe.


Ymaite guive jareko mokõi pumbasy rogaguasu. Ateneo Paraguayo ha pe Tahachi Pumbasy mbo’eharóga. Tahachikuéra apytépe pumbasy opaichagua oñembo’éva ha oñembopúva okaraguasúpe. Umi tetã italiaguáva, Pellegrini ha Déntice, heta avápe ohekombo’eporã pumbasy mbopukuaápe.


Upérõ oĩkuri Dario Gómez Serrato, Félix Fernández, Rigoberto Fontao Meza, Herminio Giménez, José Asunción Flores, Gumercindo Ayala Aquino, Rogelio Cubilla (Alejandro Cubilla túva, chacarita-gua) Aniceto Vera Ibarrola. Hetave hikuái. Flores ha’e pe ohekavéva’ekue pumbasy apytépe umi mba’epupyahu.


Karai Mauricio, tavaygua pumbasy mbyatyhára. Heta pumbasy pehẽngue ojuhu ha ha’e ombojapy omoĩmba chupe umi oikotevẽva. Heta tetãygua, ỹma, imbarakapúre opurahéiva umi ohendúva’ekue. Umi ijapohare vaivai ojekuaa, avei oñemombe’únte chupe, tetãygua oiko opurahéi ha oikuaáuka. Ko’ã avápe oheka karai Mauricio oñemoaranduvehaḡua. Opaichagua tembiapo ñande pumbasýre ojapo avei karai Mauricio.


Ñe’ẽpotýgui oguenohẽ pumbasy okañýva’ekue hape pumbasýgui oguenohẽ ñe’ẽpoty oñeikotevẽva, pumbasy oñemyanyhẽhaḡua. Umi hembiapokuéra apytépe jajuhu heta purahéire umi iporapykuere. Pumbasyty ñande kóga ha pumbasyty Perurima oheja ñandéve pu’apu’ahũre heta ipurahéi.


Tavarandu oguata umi hemiandúre. Ha’e ohechakuaave ha oikuaave umi tetãygua mba’ekuaa oñeñongatúva umi hi’ãngapýpe. Tetãyguápe oikũmbykuaáva’ekue. Hetamba’eporã oñehendukáva’ekue chupe. Upépe ha’e ikatupyryve pumbasy apére hape pumbasy karakúpe.


Umi pytagua retãre ha’ehína umi oñehenduvéva, Recuerdos de Ypakarai ha Galopera. Tetã ambuére oñehenduse Galopera upe ikyre’ỹre ha ojepuraheiporãhaḡua hasyve heta purahéigui. Pytagua ohechukaséva ijahy’oporãha katuete opurahéi.


Galopera ha’e umi kuña jeroky, oñombyaty ha oñombohovái. Sái puku isa’yporãva, ijyvotypáva hape typói osãingo ati’ýgui puru’ãmeve, omo’ãva pyti’a ha umi kambuchi iñakã’ári.


Pumbasyty apytépe umi tembipu yvytuguáva ha tembipunupãva. Hatã ipu ko’ãmba’e. Kuñanguéra opyryrỹi pynandi. Ohupihupi umi isái ruguái, ha’ete pe oñesũpehẽtava, ipya’evehaḡuánte.Flora Kambála ojerokykuaáva’ekue pumbasyrorypúpe.


Pumbasyturuty ha umi tembipunupãva, ỹmaite guive omyakã Alejandro Cubilla, Pumbasyty Koygua.


 Mauricio Cardozo Ocampo ha Eladio Martínez ojokuaahikuái tavavore Takumbúpe, R.I. ryepýpe, ñane retã poyviguýpe. Upé guive purahéi joyvýpe ojováre ha mbaraka ipopekuéra. Opuraheihikuaái táva Paraguaýre osẽ mboyve opurahéi umi tetã ambuére. Argentina, Uruguay ha Brasil, ohendu chupekuéra. Upéi mokõivéva opyta táva Buenos Aires ryepýpe.


Karai Mauricio pya’evéma ombyaty pumbasy mba’ekuaa upe tavaguasúpe. Avei araka’eve ha’e ndohejái aréva ñane retãme. Ijávove chupe katuete ou ojeporeka mba’ekuaáre.


Argentina-pe, Buenos Aires-pe, umi tetãygua katupyrýpe ombyaty  peteĩ óga ombohérava’ekue Rincón Guarani. Upépe oñehendúva’ekue ñande purahéi ha oje’u tetãygua rembi’u. Heta pytagua ovy’áva’ekue tetãygua apytépe upe Rincón Guaraníme.


Iporãitereirupi ñande polka ha ñande guarania, umi pytagua oipe’asemo’ã ñandehegui polka ha guarania, ha’éva guarani’a. Cardozo Ocampo, ojetyvyro hetára ha heta oiko oipysyrõhaḡua umi ñanemba’évape. Tova’atãko oĩ umi ajúrare. Ijahápe ha’e oike omyesakãhaḡua ñanemba’e ambue mba’égui.


Heta guyryry apytépe ojepytaso ha orairõ hetápe anivemahaḡua umi pytagua oñembotavyse ñanemba’ére. Upérõ mburuvichaluéra ñane retãmeguáva oñembotavypa. Nohendúi mba’eve. Ndoúi ha ndohóiva’ekue chupekuéra.


Mayma pumbasy ombopúva’ekue ha ohejáva’ekue ñandéve ñahenduhaḡua, pe apu’apuhũjere rupive, ha’ehína techapyrãmemete.


Pumbasy apoharakuéra oñombyaty ha’e rupive avei, oñemoheñóihaḡua pe APA ary 1952-jave. Ojeiporavo karai Juan E. O’leary omyakãhaḡua, ijykére myakãharamokõiha Juan Carlos Moreno González ha pytyvõhára Mauriio Cardozo Ocampo. Péicha heñói APA.


Avei omoheñói ha omyakã mokõi pumbasyty. Buenos Aires-pe ombohéra Ñande Kóga ha ñane retãmegua Perurima. Heta hendápe ohechuka umi imba’ekuaa. Perurimáme opurahéikuri tajýra Amambay. Ta’yrakuéra ha’e avei pumbasy apohára ha mbopuhára. Terajoapy Cardozo Ocampo ombojerovia añete ñane retã pumbasýpe.


Mauricio Cardozo Oampo, karai katupyry ruvicha, tekove marangatúkuri. Ãḡante pe héra oñemoĩne umi tapehũpeporãre, tetãygua ovy’ahaḡua. Avei heta ñe’ẽpotyporã iñe’ẽhaígui opyta ñandéve mba’epurory apytépe. Karaiguasu Mauricio, mbo’eharapavẽ hetaite mba’eporã ojapo ha hetaiterei mba’e omoĩ hendaitépe, ohayhuporãgui ñane retãme. 


Ojepytaso mbaretehague ñande pumbasýre ja’ekuaa, avei tekotevẽ, umi puhoe ha umi ta’ãngambyry oma’ẽ tetãyguáre ohechakuaahaḡua oĩhahína tetã Paraguaýpe, ha tove tombopu Mauricio Cardozo Ocampo-re ñahendupahaḡua. Javy’ahaḡua ha jahechakuaahaḡua umi techapyrã ohejáva’ekue ñandéve.


Sapy’ánte ikatuhína ñahendu hembiapokue ha ndajaikuaái mávapa ojapókuri. Ojapóva’ekue 300 pumbasýrupi. Chéve ḡuarã, ko’ãvahína umi iporãvéva. Amambay, Añoranza, Arroyito del sendero, Cambá la mercé, Canto a Itacurubí, Che morenamí, Chokokué kerá yvoty, Chokokué kera yvoty, Chokokué purahéi, Corazón, En una noche azul, Estrellita, Galopera (ko pumbasy ha’e pe oñehenduvéva ñane retãme.), Guavirá poty, Siete notas musicales, Josefina, La carreta campesina, Las siete cabrillas, Luna de mi Asunción, Mansú resay, Mariza, Mi amor guaraní, Mi destino, Mi retorno, Mombyrý guivé, Morena, Noches blancas, Ondina del Plata, Paraguaya linda, Pueblo Ybycuí, Punta porá, Qué linda es mi bandera, Regalo de amor, Rincón guaraní, San Baltasar, Sé que te perdí, Soledad, Solito estoy,  Volverás a soñar, Yo soy purahéi.


Ojapo po aranduka. Mis bodas de oro con el folklore, Memorias de un pychãi, ha Mundo folklórico Paraguayo. (Mbohapy aranduka)


Ñande Folklore, tetã Paraguay Folklore ja’évo jahechakuaáne Mauricio Cardozo Ocampo ha’ehahína taitaguasu, ha’ehahína mburuvichaite. Ñañakãitývo chupe ja’ekuaa Aguyje Pychãi Guasu.


(26 jasypoapýpe, ary 2015-jave)

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

MAURICIO CARDOZO OCAMPO en PORTALGUARANI.COM

(Hacer click sobre la imagen)


 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA


(Hacer click sobre la imagen)






Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA
MÚSICA
MÚSICA PARAGUAYA (LIBROS, ENSAYOS, LETRAS DE ...
REPÚBLICA
REPÚBLICA DEL PARAGUAY



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA