PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
MATILDE GALEANO DE AGUIAR
  ANTONIO DE PADUA MARANGATU ÁRA - MATILDE GALEANO


ANTONIO DE PADUA MARANGATU ÁRA - MATILDE GALEANO

ANTONIO DE PADUA MARANGATU ÁRA

Omono’õ ha ombohasa Guaraníme

MATILDE GALEANO.

 

 

SAN ANTONIO DE PADUA. KA’AKUPEMI-AREGUA

 

Héra he’ise tenda oĩva ka’aguy kupépe, ko’áğa tavao ohecháma compañía-kuéra, barrio-ramo. Ka’akupemi ha’e peteĩ táva  imombyrýva’ekue. Oñemombe’u upépe oikoharaka’e Cacique Tapaikua Tapaykua, omyakãva Mbajakuérape.

Duarte, Caballero, Jara, Rojas, Leiva, ha’e terajoapy ymaite guive oikóva Ka’akupemíme.

Oje’e avei ko tendápe oumeme hague ymave yvypóra ambue tavayguágui ohepyme’ẽ térã oñemu hağua eíra, manduvi, ka’avo  ha ovy’a ko’ápe hikuéi, ojogua ka’akupépe, áğakatu michĩve.

Oikóva Ka’akupemíme oñemitỹ  kumanda, mandi’o, avati, manduvi, tomate, ka’avo ha avei frutilla. Ojapokuaa hikúei ka’i ladrillo, dulce, arasa, frutilla, ha jetýgui. Avei omba’apo ñai’ũre ojapokuévo opáichagua ta’anga ha plantera ichugui.

Oguereko ko’ağaite heta mbo’ehao ha upe ñepyrũhaitépe oĩva’ekue ha’e hina mbo’ehao Básica Py. 413 “Carlos Antonio López” ojejapo ñepyrũva’ekue ary 1926, upérõguare oisãmbyhýva’ekue mbo’ehára María Dominga Duarte.

Oĩ tape Residenta rembe’yetépe tape Luque  - Aregua.

Ka’akupemi oñemboja’o jey, péicha oĩ Solidaridad, Solidaridad, Villa Amparoha hetave.

 

SAN ANTONIO DE PADUA JEROHORY

 

Antonio de Padua Marangatu, oikóva’ekue táva Padua Italia-gua, omonguera imba’asývape, nepytyvõva rejuhu hağua okañýva’ekue, reipotárõ ména térã  rembireko katuete ome’ẽ rejeroviárõ hese ha hi’árape upéicharõ rejerokyva’erã ichupe térã hérape.

Ka’akupemíme Karai Celestino Grance omombe’u aipo kuñakarai Felipa Almada oguerekoha peteĩ Antonio de Padua Marangatu ra’anga ha oğuahẽvo 13 jasypoteĩ ojapo tuicha vy’a guasu, jeroky ha karuguasu hógape. Ko kuñakarai ojehero “Felipa rechave’ỹ” ndohechavéigui, upévare ombyaty tavayguakuérape ha ome’ẽ jopóirõ ko marangatu ra’anga oiko hağua  Ka’akupemi marangatu jeroviáramo ha opyta tupãóme, ojejapo hağua hi’árape karuguasu mitãnguérape bandita pumbasy puporãme.

Ramón Rodas, Andrés Villalba, Fidelino Grance ha ambue tendaguáva omoñepyrũ peteĩ Antonio Padua Marangatu Oratorio-rã ary 1911 ha ary 1916 oñemongarai ha opytáma hógape marangatu ra’anga.

Péicha ohasa ary ha Karai José Convié pytagua, ojapo tupão ra’anga ha ary 1986 oñemoñepyrũ tupão apo, tendaguakuéra ha uperõguare Obispo Auxiliar Pasto Cuquejo oimemba upe jojo’o ñepyrũme. Ko’áğa ko tupão ha’e pe tuichavéva Areguápe oĩva apytépe, ombotuicha ha omoporã Ka’akupemi.

 

“POYVI JERE” (JEPOKUAA OIKÓVA MARANGATU RÉRAPE)

 

Upe Antonio de Padua Marangatu ára rire, 14 jasypoteĩme oiko Bandera jere, ko tembiapo omopeteĩ  Ka’akupemíme, aipo ndojejapói haguere ambue hendápe ñane retãpýre.

Oñepyrũ’ypyraka’e peteĩ kuñakarai ndive, hasy katuete lepra-gui ha oñemoĩ Antonio Marangatu poguýpe, he’i ha’e, ko marangatu pohãnohára oiko ajakuri ha omongueráneva’erã katuete ichupe, ha okuerárõ ojerokýtaha opavave óga ka’akupemiguápe.

Ndapukuiete ára ohasáva ha ko kuñakarai okuera, ha 14 jasypoteĩme Antonio Marangatu omonguera chupe imba’asýgui, péicha 14 jasypoteĩme osẽ ojeroky opa óga ojuvúva rupi bandera ipópe. Ko’ã mba’e oiko ary 1910–pe ha ohasa ohóvo ñe’ẽ rupi, opyta jepokuaáramo ko’ağaite peve, péicha  opavave taha’e ha’éva, ğuağui, tuja, kuña ha kuimba’e , mitãkuña, karai’y mitãrusu o’aguyjeme’ẽ Antonio Marangatúpe jerokyhápe upe 14 jasypoteĩme oipytyvõ haguére ichupe hembipotápe.

 

 KO’ÁĞA OIKO PÉICHA.

 

Upe árape, oğuahẽvo 5:00 aravo jave pyharevete, ko’ẽ porã mboyve oúma banda, ojeguerahámava Kapiatágui ha umi ojerokýtava oñemonde ao jerokyrã paraguaiete rehe ha oñohuğuaitĩ joaite tupãópe, upégui oñesẽ “Banda papal” ipópe ha peteĩ mba’eryru oñeñongatu hağua ipype viru ome’ẽva umi ojerokýtava ha omono’õva’ekue ary pukukue Antonio Marangatu rérape.

Ko’áğa noğuahẽvéima opavave ógape, péva oiko oñemoambue haguére hikuéi ijeroviápe, upeichavérõ ára pukukue oiko pe jeroky, upe aja tupão korapýpe oñembyaty ambue hapichakuéra oha’arõ ojevy hikuéi, opa 3:00 aravo jave ka’aru, jepopete ha banda puporã apytépe oñehuğuaitĩ hikuéi ha kañe’õ rehe ojeroky jeyva’erã hikuái, tupão korapýpe.

Péicha omombe’u José Aurelio Grance, he’íva avei Kuñakarai  Encarnación Irala ome’ẽ hague pe yvy ko’áğa oĩháme tupão imandu’ávo arete upépe oñepyrũha 12, 13, ha 14 jasypoteĩme.

 

Omono’õ ha ombohasa Guaraníme MATILDE GALEANO.

Ñe’ẽasahára

Documento facilitado por la Prof. MATILDE GALEANO

Registro: Octubre 2011






Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados
Asunción - Paraguay
Desarollador Ing. Gustavo Lezcano
Contenidos Lic.Rosanna López Vera

  Logros y Reconocimientos del PortalGuarani.com
- Declarado de Interés Cultural Nacional por la Secretaría Nacional de Cultura
- Declarado de Interés Cultural por la Municipalidad de Asunción
- Declarado de Interés Cultural por la Municipalidad de Luque
- Declarado de Interés Lingüístico por la Secretaría de Políticas Lingüísticas
- Declarado de Interés Turístico por la Secretaría Nacional de Turismo
- Doble Ganador de la Premiación del World Summit Award WSA