PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
MATILDE GALEANO DE AGUIAR

  PARAGUAY REMBIASA’IMI - Ombohasa Guaraníme MATILDE GALEANO


PARAGUAY REMBIASA’IMI - Ombohasa Guaraníme MATILDE GALEANO

PARAGUAY REMBIASA’IMI

Ombohasa Guaraníme MATILDE GALEANO.

 

 

Ahai ahávo Ñane retã rembiasa ñembohasa Guaraníme. Pemoñe’ẽmína.

 

CASA DE LA INDEPENDENCIA REMBIASA’IMI

 

Pe óga jaikuaáva CASA DE LA INDEPENDENCIA-ramo, oñemopu’ã ary 1772, karai Antonio Martínez Saez ha hembireko Petrona Cavallero de Bazan péicha oipotágui. Omanóvo oheja imembykuéra mokõivépe Pedro Pablo ha Sebastian Antonio Martínez Saenz. Mokõive ogajárarõ oñomboja’o, peteĩvape oiko Sebastian Antonio hembireko Nicolasa Marin, ha heindy Virginia Marin, omendáva’ekue ary 1813-pe Tte Mariano Recalde ndive, avei oúva oiko upe ógape. Ambuépe oiko Pedro Pablo hembireko Carmen Speratti ha peteĩ heindy Facunda Micaela Speratti, upérõ Capitán Fulgencio Yegros rembirekorã, omenda hikuái poteĩ jasy Independencia rire, ndikatúi ojeikuaa mba’e ógapepa oiko hikuái, upérõ ndaje ndaipóriva’ekue tape, opaite ha’e tape’i ojejapóva ojeguatakuévo upe rupi, ha y ama rehegua osyrýva loma guive oguejykuévo ysyry Paraguay peve. Oĩ upérõ mokõi ygapytaha (puerto), peteĩva héra “DE LAS BARCAS” ha ambue “EL DE LA LUCHA”.

Dr. Francia aja, ary 1823 ha 1828 peve oñemyatyrõ ko óga, ha opyta ko’áğa ñande jaikuaaháicha, ojeipe’a chugui corredor oĩva tape Pte Franco gotyo.

Carlos Antonio López ndaje upérõ oguereko 19 ary ha ndo’aporãi ndaje chupe ko’ã tembiapo. Péicha ojehecha mokõi jehai ojapóva’ekuépe, peteĩva ary 1843-pe, oĩ ñane retã consul-ramo upérõ, ha Certificado rupive ani hağua ojehepyme’ẽ “las cuatro varas del callejón público”, oguerekóva hendive tetãygua remiandu, oiko haguére upépe akãreñói ñane retã ñemosãso hağua España poguýgui.

Ha ambue ohai oiko rire chugui ñane retã tendota, 1 jasyporundy 1849-pe, oñemoĩ ñepyrũ téra tapekuéra oĩva Paraguaýpe, péicha he’i opytahague: “a la arteria sustitutiva del callejón, el nombre de “14 de Mayo”; a la crucera de la esquina ilustre “Calle del Sol”y su continuación hacia el Este “Calle de la Libertad”.

Ñambojoajupárõ ko’ã tape rerakuéra, ha’éva pe tape oipyhýva umi karai upe pyharépe, ko callejón guive ha Cuartel peve, ikatu jahecha karai Carlos Antonio López he’isehague “14 de Mayo, calle por la que salió el Sol de la Libertad”, oipuru péicha umi mbohapy terakuéra.

 

 

MBA’ÉICHAPA OÑEMOMORÃ ÑANE RETÃ SÃSO PETEĨHA

 

Pe ára 14 ha 15 Jasypo 1812-me, tuicha oñemomorã. Ñepyrũrã pe 14 añónte oñemomorãta ha ñe’ẽmondo rupi osẽva 23 jasyrundy 1812-pegua, Capitán Fulgencio Yegros, Pedro Juan Cavallero ha Fernando de la Mora, he’i hikuái ojeguerekova’erãha ára 15 avei oñemomba’e hağua ha avei 20  jasypoteĩ. Pe 14 ha 15 jasypo, ha’ehaguére umi ára ñane retã isãso hague España poguýgui, ha 20 jasypoteĩ katu ha’e haguére ára oñemohendahápe gobierno patriótico peteĩha.

Pe ára 14 jasypo ojehesapepa. Oiko mandu’a plaza-pe, purahéijoaite ha mbohapypa aravo’i javeve ojepoi peteĩ cañonazo. Upe árape ojehecha’ypy ñane retã poyvi. Pe 15 jasypópe oiko Tedeum ojapóva Obispo. Pa’i Viana oñe’ẽ San Isidro jeromandu’áre, ha’éva upérõ fuerzas militares ñangarekoha.

Oñemosãso upe árape heta tapicha oĩva ka’irãime.

Pe pyharépe oiko jeroky guasu Casa de Gobierno-pe, heta español-kuéra oho upérõ avei omomorãvo ñane retã sãso ary peteĩha.

 

Ombohasa Guaraníme Matilde Galeano.

Ñe’ẽasahára.

Documento facilitado por la Prof. MATILDE GALEANO

Registro: Octubre 2011






Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA