PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
CARLOS MARTÍNEZ GAMBA (+)

  ÑORAIRÕ ÑEMOMBEʼU GÉRRA GUASÚRÕ GUARE, GUARANÍ - Poesía en guaraní de CARLOS MARTÍNEZ GAMBA


ÑORAIRÕ ÑEMOMBEʼU GÉRRA GUASÚRÕ GUARE, GUARANÍ - Poesía en guaraní de CARLOS MARTÍNEZ GAMBA

ÑORAIRÕ ÑEMOMBEʼU GÉRRA GUASÚRÕ GUARE, GUARANÍ

ÑEʼẼPU JOAPÝPE

PIRIVEVÚI

Poesía en guaraní de CARLOS MARTÍNEZ GAMBA

Tadeo Zarratea-pe guará

 

ITA YVATE RICE

Jasyteĩ teĩháma,

Sesentainuéve roʼy...

Vrasil ñorairõhára

Osakea Paraguay.

 

Kurepiva katu oiméma

Trinidápe opytuʼu,

ha dõ Carlos tyvy ári

oñapytĩ sakandu.

 

Aipo almiránte Carbalho

Ñemonda omoenonde;

opaite mbaʼereígui

Ygarata omyenyhẽ.

 

Piáno, tembiporu,

itangecha ha tupa.

Ndaipói Varõ del Pasaje

omondaʼỹ vaʼerã.

 

Soláno Lópe ogusu

omonandi avei:

okẽ, ovetã, itasỹi

Apeʼatãme ojehupi.

 

Koʼẽ irundy haguépe

Aliánsa Luque pe oike;

Ipypegua ojeʼoipáma, o­

heka Kuarahyresẽ.

Ita Yvate rice, Lópe

Sérro Leõme oñemoʼenda.

Major Patricio Escobar

Ehtéro Ypekua ohasa.

 

Lepati Escobar, katórse

kuavo ogueroguãhẽ;

Solano López rováima

Kóicha heʼi chupe:

 

- Karai, roju roína

Romanoʼỹvaʼekue;

Ita Yvate te ʼõnguetýgui

Rohupíva ore kangue-.

 

Lópe oñañuvãnguévo

kóicha heʼi chupe:

- Lepati, koichataha

aikuaáva voi ché-.

 

Ha omano vaʼekueʼỹva

Lóma Valentina rire,

Peteĩteĩ, Sérro Le­-

õme oguãhẽ guãhẽ.

 

Luis Caminos, doh mil

kiñéntoh ava ogueru;

kavalleria rreximiénto

kaʼakupe guio ipyambu.

 

Pirivevúima upérõ

tetãʼakã mbohapyha;

yvytyʼysýi mbyetetépe

oñemyatã tetãgua.

 

Jasy enéro paha rupi

trése mil aváma oĩ,

yvate guio oguejýva,

mitãrusu, tujaʼi.

 

Kuartel Xeneral ypýpe,

Caballero Divisiõ.

Kampáñava ha lixéra

treintaiséih ñane kaño...

 

Caballero Rresérva Móvil

sinko rreximiénto omanoʼõ:

Jorge Carmona, Patricio Franco,

Juan B. del Vállepe oñemondo.

 

Nórtere ohaʼarõvo

Aliánsa ñemonguʼe.

Irundyha mbokaʼaty

Patricio Escobar mbaʼe.

 

Yvykuʼi mboykuhápe

ndojepytuʼúi voi.

Kaʼakupe mbokaʼapohaó-

­Pe upéichante avei.

 

Husil, kyseʼyvuku sáule,

kaʼakupeygua ojapo;

diesiócho piésa vrónseva;

kañõ ehtriádo, mokõi.

 

Ha trẽ Paraguay-Luque

Mbohapykue pópe oĩ;

Haʼe Piraju peve

Ñanembaʼe gueteri.

 

Oñembopyʼa Da Souza

Ha rriélre ojepoi;

Tenondegua, márso diéhvo,

Ohupyty Jukeri.

 

Haʼe pyénte oñapymíva

oñemoĩ omyatyrõ,

upéi ikatu haguãicha

ñande ruguáire osoro.

 

Pyénte oñemyatyrõmbávo,

trẽ paraguái peteĩ,

Yvy ruguápe okañýva,

otimbo sapyʼarei:

 

Séih vagõ henyhetẽva

Soldádo kórvo raimbe,

takuaʼapyakua, terseróla,

ha kaño vevúi ave..

 

Mbohapyve oimoʼãʼỹva

Jejukaguasu oiko,

Ha umi ojejukaʼỹva

Luque rapére otimbo;

 

Kyhyje omosarambi;

Pyénte péichante opyta

Ha oñemboveve jey;

Taller kuéra hendypa...

 

 

ÑOIRŨ ÑEMONGUʼE

 

Guillermo Xavier da Souza

Avrílpe oñembyekovia,

Aipo Gastón de Orleáns re,

Kónde DʼEu heʼiha.

 

Májo ára peteĩvo

Itrrópape omonguʼe...

El sínko ma Yvykuʼípe....

Ha monda ha teʼõngue...

 

Hipólito Coronado

Fundisiõ ombokusugue,

Ha guarnisiõ oĩmiva

Ohusila pyaʼete,

 

Ojepo ʼupi pyaʼe ʼỹgui...

Ñorairõ ʼaty mburuvi

Porojukaha ãichaguágui

Henyhẽte, ichovi...

 

Araro ʼy oguãhẽma,

Ka ʼaguýre oñekañy...

Opa rupi ipuʼaka

Opívo ha ñembyahýo.

 

Opa rupi teʼõnguénte,

Teʼõnguénte ojejuhu;

Taperépe te ʼõnguénte,

Tape po ʼíre ha ñu.

 

Teʼõ rova raʼangánte

Opa rupi isarambi.

Ñane retã porãitére,

Teʼõ kanguekuerei...

 

Kolúmna Mena Barreto

Séi mil kuña ojuhu

Yvytymime oguãhẽvo...,

Pe tekove tajasu...

 

Ama pororo guýpe

Caballero oguãhẽmba:

Siẽre, siẽre je Aliádo

Diártepe ojejuka...

 

 

PIRIVEVÚI IKORA

 

Jasyroʼy véinte ikoʼẽma...

Mburuvi oñemomýi.

Ary sesentaʼinuéve,

Tapepukúre hysýi.

 

Yvytymi rupi, Kordilléra

Gastón de Orleáns ohasa,

Valenzuela rapére ohóva

Ha Pirivevúi pe opa...

 

Hovyũ yvyty puku,

Mbokajágui henyhẽ,

Hogue kuéra oityvyróva

Kuñataĩ akã rague...

 

Yvyty puku ruʼãre

Mandyju arai ovu...

Rehendu mombyryhápe

Alónso ñeʼẽ, ynambu...

 

Peterevy, tataʼýicha,

Hakã ovykue ohupi...

Kaño osunu sunu,

Mombyry, mamorei...

 

Xeneral Emilio Mitre

Ha Guimarães iñirú,

Atyra ha Tovatĩ guio

Ñande kupeñapiʼũ.

 

El veintiócho de xúlio

Tenondeguápe omondo:

Xeneral Mena Barreto

Sapukái rapére oho.

 

Ha treintaiúno koʼẽme

Osorio omýi avei;

Jasyryvytu peteĩrõ

Polidoro hatatĩ.

 

Ára do, kónde haitéma...

Ha Pirivevúi pe oĩ

Ũ mil seisiénto mbokára

Ha dóse kaño chapĩ...

 

El diez de agosto llegaron...;

Pirivevúi ma ikora...

Sinkuentaitrre piésa oúva

Pyhare oñemohenda.

 

Pedro Pablo Caballero

Peñapyhy omboguata;

Mbokausu omoʼendaukáma,

Ifréntere ombyapuʼa...

 

Pedro Pablo Caballero

Koichaite hemimondo:

- Umi oñorairõʼỹtava

Ikatu reheve toho...-.

 

Dóse agóhto koʼẽ ára

Oguãhẽmbáma avei...

Kyreʼỹme, ñane vánda

Koʼẽju omomaitei...

 

Pakõi koʼẽme, jave irundývo,

Sesentainuéve roʼy...

Ñane vánda, Palomita

Ha Che luséro Aguaiʼy.

 

Kuarahy iñapysẽmbávo

Sinkuentaitrrevéva osoro:

Papaha anambusúva o-

­hovere ñande roʼo ...

 

Ñorairõgui ojepoima...,

Sinkuentaitrrevéva hendy,

Okororõ ha osunúva,

Kuruvi rata oity...

 

Kuña, dosiénto, trresiénto,

Opyta oporomoirũ...

Pedro Pablo Caballero

Ojopýma ikavaju...,

 

Yvykuáre ou ha ohóva,

Ha válante okukúi.

Tatatina pytãʼovy

Omoʼã Pirivevúi...

 

Koʼẽmbávoma, alahnuéve,

Japyhara oñemboʼypy.

Major Hilario Amarilla

Tataʼendy omombovyʼỹ...

 

Hose Lolo, Lepati

Escobar aoveveja;

Ipytiʼa mbytetépe

Kuʼiatã oñembohupa.

 

Upérõ Pirivevúi pe

Oĩva "en comisión... "

Koʼẽ asaje riremíje

Omutukaʼẽ teʼõ.

 

José Dolores Martínez,

Che ramói ramoi jey:

Ajépa Tguy porã

Che rete rehe osyry.

 

Potréro Íhlape oimémi

Óga Oheja vaʼekue;

Oheja taʼýra kuéra

Ha hembireko hasẽ.

 

- Eñehaʼãmbaiténtekena

Ha ejevy, che karai-,

José Dolores Martínez pe

Heʼi hembirekomi.

 

Hose Lolo ndojevýiri,

Marãmoñáime opyta,

Hetekue huguy syrýva

Aoveve oñañuvã.

 

Tyvýra, Antonio Martínez,

Katu omano Tujutĩme.

Hose Dolóre oikove

Ha tape oikytĩ karẽ.

 

Hekovemi ñykeʼã,

Ndohupytýi Cerro Corá.

Antonio omboʼypy vaʼekue

Hose Lolo omombyte.

 

Peẽme guãrã, ojoykeʼy,

Che ñeʼẽ ambopoty,

Ha ijáne chéve peẽme

Apurahéi mbykyʼỹ.

 

Opyta Pirivevúi pe

Guaʼi ruguy porãve;

Oñomoirũ terakuãme

Maéhtro Fermín ndive.

 

La Virgen de los Dolores

Medálla ohetũ hetũ,

Tuguýgui iñapovõmbáva...,

Mávamo upéi ogueru.

 

Sánto nícho pe oñeñongatúva

Pe Tupãsy raʼanga ...

Rrevolusiõ keintidórõ

Ore tiópe omoʼã.

 

Imilagroha ojeʼéva

Tupãsy hechapyrã.

Gérra Chákope, tio Ángel

Ondive ogueraha.

 

Ñembyasy Tupãsy rupíje

Strongest-pe nomanói,

Ha hógape ojevy

Opa rice horairõ.

 

Che tio orojevyʼỹnte

Ako medallakuemi,

Ijajúragui ojepeʼáva

Asáltorõ ha ojejapi.

 

TATA RENDY KUCHUVI

Ipara hovyũngue

Ývyty guy ohechauka;

Kaʼaguy ojejahoʼi

Ovýpe, tatatina.

 

Pyhareve, pateĩ óra,

Pirivevúi oñemboʼy,

Jepe ñane rosãnguépe

Tuguy ñehẽ omokangy...

 

Oñehetũ ñepyrũma

Yvyrakái ryakuã

Tatakua rendy peteĩ

Pirivevúi yvyʼatã.

 

Tata piriri paʼũre

Adóve ryakuã ojupi,

Ha ojetyvyro haitýpe

Kampána pu kangymi.

 

Teʼõ ndaijeroviaháiri,

Hetáma avei ñamano...

Ha kuimbaʼe ipokãmavo

Kuña nguéra oñorairõ...

 

Hatiʼýre terseróla,

Ehpáda pohýi guasu,

Ha votélla pehẽngue,

Ha metrrálla káhko aku...

 

Major Hilario Amarilla

Piésa kuéra ivalapa,

Ha opaite mbaʼe reípe,

Mbokajaʼápe, okarga...

 

Kirirĩje upeichahágui...,

Oikóta ndyry paha...

Óga opuʼã haguépe

Rehechántema yvy kua.

 

Yvy timbo oguapývo

Ara ruʼã hesakã...

Kaño hatatĩ jeýma,

Ndojehejái hoʼysã.

 

Yvy ruguágui osẽvaicha

Mbaʼepochy kororõ,

Haʼe yvyty pukúre

Hyapu joapykue soro.

 

Ojeroky ogaʼokáre

Tatarendy kuchuvi,

Ha ombopekuechalái

Ñande poyvi vevemi,

 

Yvyra puku apỹime

Oityvyróva apatĩ.

 

Kaño okirirĩ jey

Ha neʼĩrarõ guãrã

Oñemomýi kamba kuéra

Ha osapukái joa.

 

Pedro Pablo Caballero

Poyvi guýpe ohaʼarõ...

Ñendyry mbohapyha

Mburuvi omondororo...

 

Villarrica mboʼehárape

Ojejapíma avei;

Vatallõ huguyhopáma,

Hemimboʼe kuerami...

 

Ha Manuel Solalinde

Háime ijykereguaʼỹ...

Mbokára pokã mimi;

Kuña omeʼẽva huguy...

 

 

PAHA

 

Marãmoña opa rire

Heʼýi rehema hesa,

Ha pehecháta ojapóva

Kónde Gastón de Orleáns...

 

Te ʼõngue Mena Barreto

Ojererúma chupe.

Hapykuéri ou Osorio

Hesay ñembyasyete...

 

Te ʼõngue Mena Barreto

Tupãópe oñemoĩ.

Kamba kuéra hasẽmba...

DʼEu omaʼẽ vai.

 

Amyrỹi Mena Barreto, je

Gastón de Orleáns ména voi

"De femenina belleza;

En lo demás una fiera"

 

Marãndeko kuatiahára

Kóicha hese heʼi,

Haʼé omondo toiko

Jejuka Yvykuʼi.

 

El príncipe del Imperio,

Kónde Gastón de Orleáns,

Ñande hospital de sangre

Pyaʼetéma ohapyuka...

 

Kakuaa tata opuʼã...

Ikuavoetáva ipyahẽ...

Guardiéro, okẽ ha ovetã me,

Osẽʼỹ haguã avave...

 

Ha osẽva, kyseʼyvuku

Akuápe oñemboguevi...

Yvyatãre opyta áva

Ha pokue pire chaʼĩ ...

 

De Orleáns nahyguãtãiri,

Jajuʼónte ohechase:

Maéhtrro oñakãʼoukáma,

Hemimboʼe mimi ave.

 

Sarxénto major López...,

Maéhtrro Fermín heʼíha...

Ho ʼáma irredúyto ehkuéla,

Oñembokusuguepa...

 

Guaʼi kuéra omombeʼúva

Gerrahápe ohórõ haʼe,

Ha mitã opytareíva

Mboʼeo oheja vove.

 

Koʼagãite peve oiméva

Maéhtrro Fermín mboʼeo

Villarrica pe... Iñanguéje

Ipepo guy rehe oiko...

 

Terseróla jepurúre

Umi mitãme omboʼe.

Ha omaʼẽ ikatúpa ehpáda

Jehekýi teĩme osẽ...

 

Peteĩ jyva mopuʼãme

Ehpáda osẽ vaʼerã....

Ha rehecha mitã nguéra

Mbaʼéichapa oñepiaʼã...

 

Ehkuéla "Ramón I. Cardozo"

Fermín López mbaʼekue...

Ché aikuaa mamoitépa

Ikampanakue oime.

 

Ndopytái peteĩmínte

Irredúyto ehkuéla ygua,

Yvy kuarahy resẽvo

Opytáva, ytaʼatã.

 

Omano maéhtrro Fermín,

Teʼõ ohesaʼaty,

Tuguy ohetemonde

Villarrica gui mombyry.

 

Ha, pukahápente oikóva,

Amarilla pe ojejuka:

Kónde Gastón de Orleáns

Oʼahyʼomondorouka.

 

Hiláguinte aikuaaʼỹva

Mbaʼeve amoĩséva ápe,

Mávapa isy ha túva,

Mamópa opyta iválle.

 

Ha upévare Amarílla

pe Ajuhúva ché haʼe:

- Ndépa sapyʼareírõ

Hila Amarilla ñemoñare­-

 

Ha mávape amombeʼúma

Ichugui ché aikuaamíva,

Mamópa óñembohuguy

Major Hilario Amarilla.

 

Taromanduʼa mbaʼéna

Hembiapo Jataʼity Kora:

Alakongréve ombochivivíva

Mboʼapy vatallõ oinupã.

 

Haʼe ikoéte opakuévo

Ndohóiri opytuʼu:

Vatallõ número óchope

Mbohapykuére otuʼu.

 

Xeneral Mallet rupínte

Solalinde ndoikopái,

Ndoipotáipype ikuapÝra

Orleáns ojukauka.

 

Pedro Pablo Caballero pe

Mokõi kañore ojokua

Mokõive ipy ha ipo gui,

Ha upéicha ohtirauka...

 

Oipota heʼI Orleáns va,

Caballero ojepoʼupiha,

Haʼe kóva ndeʼiséiri

Jepe omanombota...

 

Péina oguãhẽma oúvo

Caballero rembireko

Ohecha haguã mbaʼéichapa

Iména pe oñakãʼouka...

 

Oñemboja, kyse ipópe,

Kamba vrasil peteĩ

Pirivevúi komandánte

Ahyʼo oikytĩ kytĩ...

 

Hembireko rovake

Iñakãngue oñemombo;

Osyry tuguy porã...

Tuicha huguy chororo...

 

Che purahéi pa mbaʼéicha

Naiñeʼẽhuguymoʼãi...

Tuguýnte oguerosýryva

Ha ñembyasýnte omyasãi...

 

Pedro Pablo Caballero,

Pirivevúi ruvicha...

Pirivevúipe ahárõ

Ahechátava vaicha.

 

Henda rye ojopyrõ

Ñorairõme oike haguã,

Vómba ijykére hoʼáva

Ha óga omboryryipa.

 

Kuarahy oñakãitýma,

Hatatĩ... Pirivevúi...

Mbaʼekái rovykãngue

Yvyʼã rehe ovevúi...

 

P. Rico, mayo, 1 °, 1990.

 

Fuente: LA POESÍA GUARANÍ DEL SIGLO XX.

Por TADEO ZARRATEA. Editorial SERVILIBRO.

Dirección editorial: VIDALIA SÁNCHEZ.

Asunción – Paraguay, Agosto 2013 (322 páginas)

 

 

 

 

 

 

 

LECTURA RECOMENDADA : MARANDEKO PYTU

Poesía en guaraní de GREGORIO GÓMEZ CENTURIÓN

 

MARANDEKO PYTU, SU TIEMPO Y GEOGRAFÍA

 

 

 

El tiempo-espacio de Marandekó Pytú se sitúa en los años de 1969/72, época en que se iba construyendo, bajo la impúdica mirada de la dictadura militar stronista, la comunidad San Isidro del Jejuí cuya vida y existencia fueron truncadas por la criminal acción represiva de Pastor Coronel y el Tte. Coronel José Félix Grau, el 8 de febrero de 1975.

Pero el poema también intenta rescatar y pregonar la dura experiencia de los asentamientos campesinos que, especialmente durante su primera época, sufrieron los rigores de una total precariedad de medios, ya sea en materia de alimentación, vivienda, salud, escolarización, como en  la ausencia de herramientas básicas de labranza.

En realidad, si los asentamientos campesinos solamente experimentaran la total horfandad por parte del Estado, esos asentamientos, indudablemente, se sentirían casi agradecidos. Pero no, además de ser desprotegidos, abandonados, ignorados y despreciados por la absoluta mayoría de las autoridades que representan al gobierno del Estado, esos asentamientos, por lo general, son reprimidos, ¡antes y después de su conformación!

¿Es "delito" reclamar un lote agrícola? ¿Es delito organizarse como ciudadanos libres y apoyar la organización de otros grupos o asentamientos?

Esta sucesión de realidades rescata MARANDEKÓ PYTÚ - "ECO DE LA HISTORIA", tomando como base la experiencia de San Isidro del Jejuí.

 

 

 

 

 

MARANDEKO PYTU

 

(Este poema lo escribí en el Arzobispado de Asunción.

Luego del atropello a San Isidro del Jejui,

me refugié allí gracias al apoyo del Monseñor Ismael Rolón

cuando comenzaba la "etapa caliente"

de la represión stronista cuyo epicentro fue,

sin duda, la Pascua dolorosa de 1976)

San Isidro del Jejui Rembiasa ári haipyre

Asunción, febrero - abril de 1975

 

 

 

 

Hácha pu joyvy ka'aguy ro'óre hyapu yvyguy mombyry vaicha

sapukáipyahẽ ñanemopirĩva kokuegua reko oñeñanduka

yvyra aisy tuguýicha pytãva tapicha rováre ojejapete

pytukytã'i, ñoko'ẽ popópe oipykúi ohóvo mboriahu hape.

 

Ka'aguy ypytũ javorái vai mboriahu pyapy oiporupaitéva

rora morotĩ, mandi'o mimóime tapicha ipy'a anga omyenyhẽva

nombotái javérõ hetave jevy ñati'ũ akuágui hesa nomboáyi

ha upéicha'yrõ opytu'uhávo ku pindo roguégui oñemotapỹi.

 

Portiju opárõ mba'éiko ojapóta mba'apo okápe ohóne oisu'u

ikatu haguãicha pe imba'erãhápe hembi'urãmi oha'ã ogueru

upéciha ohasa jasy ojoapykuéri ha akóinte ne'írã kokuerã ohapy

ha katu iñakãme ombopiro'ýma hovyũreíva ku kóga ra'y.

 

Hembirekomi mombyry opytáva ndaikatúi rupi gueteri ogueru

ha ita'ýrakuéra michĩ joaitéva oromandu'a ha ipy'a oñopũ

hípane mbovy ko'ãicha ohasáva, hípane mokõi; irundy, heta,

mba'apo rekávo hembiayhu ohejágui ndaipapapýi péichava ojecha.

 

Vare'a ndaipóri ndaipóri kangy, yuhéi noñandúi ñande rapicha

omba'aposénte, ikokuesetéma, hi'ãitereíma hembiayhu ohecha

mboriahu reko heta oikuaa'ỹva, oikuaase'ỹva mboriahu reko

jepe omo'ãse tyegua'akuéra, mboriahu pyapýre mayma oñasaingo.

 

Oĩma kokue, jejopy vaípe ikatu porãma mandi'o kyrỹi ñaikumby avei

vy'a ikonimbáva oñani ipy'áre oañuãnguévo ikéra irũmi

ha upeha guive mokõive ojoykére ita'ýrakuéra ndive omba'apo

hi'ã ichupekuéra hapicha maymándie joaju añetépe ojoguereko.

 

Oñandu hikuái ho'o apytekuáre, jagua rãimboréicha teko asykucta

ha oñandu hikuái noñomoirũvéirõ, juruhe poguýgui nosẽmo'ãiha

ha upéicha oje'ói ha oñomoirũve ko'ẽko'ẽvére mbarete ombyaty

ha neipamíre pe hekohakuéra ombojeguapáma mborayhu poty.

 

Vy'a, ñemoirũ jekopytypópe ku ko'ẽreíre mayma omba'apo

ovy'a hikuái jepe imboriahúrõ Tupã oipotaháicha torypápe oiko

mitã'i maymáva pe mba'apoháre térã akãhatãme hory isaraki

mitãrusukuéra ha mitakuñáva, teko añeterã ombosako'i.

 

Ha heta yvypóra pe ijerérekuéra py'ỹinte ojeréva ha ojesareko

ha amo ipahaitépe ohua'ĩjoáma ohechasetégui péichagua teko

ha ohecha hikuái hesa teetépe ha ohetũ hikuái mborayhu pytu

oikuaa hikuái Tupãre ojuajúva mamoite peve pa ikatu ojoayhu.

 

Ha upégui osẽnguévo ha'ekueraháma mayma ojupe oñeporandu

ha piko mba'ére ñanderekoháre márõ ndaikatúi ñande jajoaju

ha péicha oje'ói akãrakupópe hapicha mayma ndive oñomongeta

ha ñaimo'ã'ỹre tavaygua maymáme oañuãmbáma mborayhu rata.

 

Mboriahu mimi ko'ãicha ijatýva pe Tupã ñe'ẽre oñemopyenda

ipa'ũmekuéra techagi ndaipóri pehẽngue teéicha mayma ojoayhupa

ha heta yvypóra imba'eporãva ko'ãicha ohecháre joayhúpe ojeiko

oipytyvõségui ikatumiháicha mboriahu atýpe ome'ẽ ipo.

 

Ha oime avei umi tapicha ko'ãicha ohechárõ rasa oñeko'õiva

oirnétamo umíva akãhy'akuágui mba'e guasuete ndojuhuporãiva

térã nipo oiméne hesakãitemígui mboriahu joaju mba'épa ogueru

ko'ã karai tapia okambúva oñandu oñyñýita pe ikamby ryru.

 

Ha upéicha jave maymave yvytúre py'a rayẽ pópe oiko osapukái

ndaje ha'ekuéra sarambi ojapóva oipysyrõhávo ñande Paraguái

ajépa hasy ñane ñe'ãkuápe ko'ãicha mba'e oúre ojehu

ndajaroviaséi oĩha ipy'áva omosarambívo tekove joaju.

 

Ha oguahẽ hikuái py'aro pahápe aníke ojoayhúva hapépe ojuhu

omosarambíta, tosoro osoróva, ndohechasevéima pehẽngue joaju

ku yvytu pochy oguaherõguáicha ha ogueroveve mboriahu tapỹi

mitã sapukái jahe'o pa'ũme kokue gua mimi rehe oñembosarái.

 

Ha katu oikuaáne aña rembiguái mborayhu rendy ndoguemo'ãiha

ikatu porãntema omoinge iñakãme mboriahu pyapy ndosomo'ãiha

hendypu jepéva tesakã iñakãme nda'ikatuvéima pombéro omondýi

mboriahu ojoayhu ha ojuaju jepéva opíma chugui pe pyta ryrýi.

 

Reínte heságui okúine tata, rei ijahy'ógui ñe'ẽro opupu

aña rembiguái ndaipu'akaichéne imbaretevéne teko mborayhu

yvypórakuéra hesãiva iñakãme ko'áicha mba'égui ndahesaraivéima

sapukái pyahẽ kokueyguágui osẽva tapicha maymágui naiñomipyvéima.

 

Mombe'upyrã hi'añetevéva ha ikuaapyrã heruguã maymáre

mboriahu ruguýpe haipýva ohóvo péina ojaitypóma arapy ru'ãre

reínte heságui okúine tata, rei ijahy'ógui ñe'ẽro opupu

aña rembiguái ndaipu'akaichéne imbaretevéne Tupã mborayhu.

 

Mboriahu reko heta oikuaa'ỹva ha oikuaase'ỹva avei oiko

katu hetave pyapy mbaretépe ogueropojáiva ojupe ipo.

Ka'aguy ro'óre hácha pu joyvy hyapu yvyguy mombyry vaicha

sapukái pyahẽ ñane mopirĩva, kokueygua reko oñeñanduka.

 

 

 

 

 

 

 

Fuente:

ÑE’Ẽ - POEMARIO EN GUARANI PAĨ, GUARANÍ PARAGUAYO Y CASTELLANO

por GREGORIO GÓMEZ CENTURIÓN

(PARAGUÁI RE’ÝI. CHOKOKUE HA PAINGUÉRAGUI HENDUPYRE.

KUÑA HA KUIMBA’E, JEGUAKA HA JASUKÁVA REMIANDU)

Incluye cd con poemas recitados por el autor

Editorial Servilibro, Asunción-Paraguay 2007

 

 

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM

(Hacer click sobre la imagen)

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
MÚSICA
MÚSICA PARAGUAYA - POLKAS y GUARANIAS (PARA E
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA