ÑORAIRÕ ÑEMOMBEʼU GÉRRA GUASÚRÕ GUARE, GUARANÍ
ÑEʼẼPU JOAPÝPE
PIRIVEVÚI
Poesía en guaraní de CARLOS MARTÍNEZ GAMBA
Tadeo Zarratea-pe guará
ITA YVATE RICE
Jasyteĩ teĩháma,
Sesentainuéve roʼy...
Vrasil ñorairõhára
Osakea Paraguay.
Kurepiva katu oiméma
Trinidápe opytuʼu,
ha dõ Carlos tyvy ári
oñapytĩ sakandu.
Aipo almiránte Carbalho
Ñemonda omoenonde;
opaite mbaʼereígui
Ygarata omyenyhẽ.
Piáno, tembiporu,
itangecha ha tupa.
Ndaipói Varõ del Pasaje
omondaʼỹ vaʼerã.
Soláno Lópe ogusu
omonandi avei:
okẽ, ovetã, itasỹi
Apeʼatãme ojehupi.
Koʼẽ irundy haguépe
Aliánsa Luque pe oike;
Ipypegua ojeʼoipáma, o
heka Kuarahyresẽ.
Ita Yvate rice, Lópe
Sérro Leõme oñemoʼenda.
Major Patricio Escobar
Ehtéro Ypekua ohasa.
Lepati Escobar, katórse
kuavo ogueroguãhẽ;
Solano López rováima
Kóicha heʼi chupe:
- Karai, roju roína
Romanoʼỹvaʼekue;
Ita Yvate te ʼõnguetýgui
Rohupíva ore kangue-.
Lópe oñañuvãnguévo
kóicha heʼi chupe:
- Lepati, koichataha
aikuaáva voi ché-.
Ha omano vaʼekueʼỹva
Lóma Valentina rire,
Peteĩteĩ, Sérro Le-
õme oguãhẽ guãhẽ.
Luis Caminos, doh mil
kiñéntoh ava ogueru;
kavalleria rreximiénto
kaʼakupe guio ipyambu.
Pirivevúima upérõ
tetãʼakã mbohapyha;
yvytyʼysýi mbyetetépe
oñemyatã tetãgua.
Jasy enéro paha rupi
trése mil aváma oĩ,
yvate guio oguejýva,
mitãrusu, tujaʼi.
Kuartel Xeneral ypýpe,
Caballero Divisiõ.
Kampáñava ha lixéra
treintaiséih ñane kaño...
Caballero Rresérva Móvil
sinko rreximiénto omanoʼõ:
Jorge Carmona, Patricio Franco,
Juan B. del Vállepe oñemondo.
Nórtere ohaʼarõvo
Aliánsa ñemonguʼe.
Irundyha mbokaʼaty
Patricio Escobar mbaʼe.
Yvykuʼi mboykuhápe
ndojepytuʼúi voi.
Kaʼakupe mbokaʼapohaó-
Pe upéichante avei.
Husil, kyseʼyvuku sáule,
kaʼakupeygua ojapo;
diesiócho piésa vrónseva;
kañõ ehtriádo, mokõi.
Ha trẽ Paraguay-Luque
Mbohapykue pópe oĩ;
Haʼe Piraju peve
Ñanembaʼe gueteri.
Oñembopyʼa Da Souza
Ha rriélre ojepoi;
Tenondegua, márso diéhvo,
Ohupyty Jukeri.
Haʼe pyénte oñapymíva
oñemoĩ omyatyrõ,
upéi ikatu haguãicha
ñande ruguáire osoro.
Pyénte oñemyatyrõmbávo,
trẽ paraguái peteĩ,
Yvy ruguápe okañýva,
otimbo sapyʼarei:
Séih vagõ henyhetẽva
Soldádo kórvo raimbe,
takuaʼapyakua, terseróla,
ha kaño vevúi ave..
Mbohapyve oimoʼãʼỹva
Jejukaguasu oiko,
Ha umi ojejukaʼỹva
Luque rapére otimbo;
Kyhyje omosarambi;
Pyénte péichante opyta
Ha oñemboveve jey;
Taller kuéra hendypa...
ÑOIRŨ ÑEMONGUʼE
Guillermo Xavier da Souza
Avrílpe oñembyekovia,
Aipo Gastón de Orleáns re,
Kónde DʼEu heʼiha.
Májo ára peteĩvo
Itrrópape omonguʼe...
El sínko ma Yvykuʼípe....
Ha monda ha teʼõngue...
Hipólito Coronado
Fundisiõ ombokusugue,
Ha guarnisiõ oĩmiva
Ohusila pyaʼete,
Ojepo ʼupi pyaʼe ʼỹgui...
Ñorairõ ʼaty mburuvi
Porojukaha ãichaguágui
Henyhẽte, ichovi...
Araro ʼy oguãhẽma,
Ka ʼaguýre oñekañy...
Opa rupi ipuʼaka
Opívo ha ñembyahýo.
Opa rupi teʼõnguénte,
Teʼõnguénte ojejuhu;
Taperépe te ʼõnguénte,
Tape po ʼíre ha ñu.
Teʼõ rova raʼangánte
Opa rupi isarambi.
Ñane retã porãitére,
Teʼõ kanguekuerei...
Kolúmna Mena Barreto
Séi mil kuña ojuhu
Yvytymime oguãhẽvo...,
Pe tekove tajasu...
Ama pororo guýpe
Caballero oguãhẽmba:
Siẽre, siẽre je Aliádo
Diártepe ojejuka...
PIRIVEVÚI IKORA
Jasyroʼy véinte ikoʼẽma...
Mburuvi oñemomýi.
Ary sesentaʼinuéve,
Tapepukúre hysýi.
Yvytymi rupi, Kordilléra
Gastón de Orleáns ohasa,
Valenzuela rapére ohóva
Ha Pirivevúi pe opa...
Hovyũ yvyty puku,
Mbokajágui henyhẽ,
Hogue kuéra oityvyróva
Kuñataĩ akã rague...
Yvyty puku ruʼãre
Mandyju arai ovu...
Rehendu mombyryhápe
Alónso ñeʼẽ, ynambu...
Peterevy, tataʼýicha,
Hakã ovykue ohupi...
Kaño osunu sunu,
Mombyry, mamorei...
Xeneral Emilio Mitre
Ha Guimarães iñirú,
Atyra ha Tovatĩ guio
Ñande kupeñapiʼũ.
El veintiócho de xúlio
Tenondeguápe omondo:
Xeneral Mena Barreto
Sapukái rapére oho.
Ha treintaiúno koʼẽme
Osorio omýi avei;
Jasyryvytu peteĩrõ
Polidoro hatatĩ.
Ára do, kónde haitéma...
Ha Pirivevúi pe oĩ
Ũ mil seisiénto mbokára
Ha dóse kaño chapĩ...
El diez de agosto llegaron...;
Pirivevúi ma ikora...
Sinkuentaitrre piésa oúva
Pyhare oñemohenda.
Pedro Pablo Caballero
Peñapyhy omboguata;
Mbokausu omoʼendaukáma,
Ifréntere ombyapuʼa...
Pedro Pablo Caballero
Koichaite hemimondo:
- Umi oñorairõʼỹtava
Ikatu reheve toho...-.
Dóse agóhto koʼẽ ára
Oguãhẽmbáma avei...
Kyreʼỹme, ñane vánda
Koʼẽju omomaitei...
Pakõi koʼẽme, jave irundývo,
Sesentainuéve roʼy...
Ñane vánda, Palomita
Ha Che luséro Aguaiʼy.
Kuarahy iñapysẽmbávo
Sinkuentaitrrevéva osoro:
Papaha anambusúva o-
hovere ñande roʼo ...
Ñorairõgui ojepoima...,
Sinkuentaitrrevéva hendy,
Okororõ ha osunúva,
Kuruvi rata oity...
Kuña, dosiénto, trresiénto,
Opyta oporomoirũ...
Pedro Pablo Caballero
Ojopýma ikavaju...,
Yvykuáre ou ha ohóva,
Ha válante okukúi.
Tatatina pytãʼovy
Omoʼã Pirivevúi...
Koʼẽmbávoma, alahnuéve,
Japyhara oñemboʼypy.
Major Hilario Amarilla
Tataʼendy omombovyʼỹ...
Hose Lolo, Lepati
Escobar aoveveja;
Ipytiʼa mbytetépe
Kuʼiatã oñembohupa.
Upérõ Pirivevúi pe
Oĩva "en comisión... "
Koʼẽ asaje riremíje
Omutukaʼẽ teʼõ.
José Dolores Martínez,
Che ramói ramoi jey:
Ajépa Tguy porã
Che rete rehe osyry.
Potréro Íhlape oimémi
Óga Oheja vaʼekue;
Oheja taʼýra kuéra
Ha hembireko hasẽ.
- Eñehaʼãmbaiténtekena
Ha ejevy, che karai-,
José Dolores Martínez pe
Heʼi hembirekomi.
Hose Lolo ndojevýiri,
Marãmoñáime opyta,
Hetekue huguy syrýva
Aoveve oñañuvã.
Tyvýra, Antonio Martínez,
Katu omano Tujutĩme.
Hose Dolóre oikove
Ha tape oikytĩ karẽ.
Hekovemi ñykeʼã,
Ndohupytýi Cerro Corá.
Antonio omboʼypy vaʼekue
Hose Lolo omombyte.
Peẽme guãrã, ojoykeʼy,
Che ñeʼẽ ambopoty,
Ha ijáne chéve peẽme
Apurahéi mbykyʼỹ.
Opyta Pirivevúi pe
Guaʼi ruguy porãve;
Oñomoirũ terakuãme
Maéhtro Fermín ndive.
La Virgen de los Dolores
Medálla ohetũ hetũ,
Tuguýgui iñapovõmbáva...,
Mávamo upéi ogueru.
Sánto nícho pe oñeñongatúva
Pe Tupãsy raʼanga ...
Rrevolusiõ keintidórõ
Ore tiópe omoʼã.
Imilagroha ojeʼéva
Tupãsy hechapyrã.
Gérra Chákope, tio Ángel
Ondive ogueraha.
Ñembyasy Tupãsy rupíje
Strongest-pe nomanói,
Ha hógape ojevy
Opa rice horairõ.
Che tio orojevyʼỹnte
Ako medallakuemi,
Ijajúragui ojepeʼáva
Asáltorõ ha ojejapi.
TATA RENDY KUCHUVI
Ipara hovyũngue
Ývyty guy ohechauka;
Kaʼaguy ojejahoʼi
Ovýpe, tatatina.
Pyhareve, pateĩ óra,
Pirivevúi oñemboʼy,
Jepe ñane rosãnguépe
Tuguy ñehẽ omokangy...
Oñehetũ ñepyrũma
Yvyrakái ryakuã
Tatakua rendy peteĩ
Pirivevúi yvyʼatã.
Tata piriri paʼũre
Adóve ryakuã ojupi,
Ha ojetyvyro haitýpe
Kampána pu kangymi.
Teʼõ ndaijeroviaháiri,
Hetáma avei ñamano...
Ha kuimbaʼe ipokãmavo
Kuña nguéra oñorairõ...
Hatiʼýre terseróla,
Ehpáda pohýi guasu,
Ha votélla pehẽngue,
Ha metrrálla káhko aku...
Major Hilario Amarilla
Piésa kuéra ivalapa,
Ha opaite mbaʼe reípe,
Mbokajaʼápe, okarga...
Kirirĩje upeichahágui...,
Oikóta ndyry paha...
Óga opuʼã haguépe
Rehechántema yvy kua.
Yvy timbo oguapývo
Ara ruʼã hesakã...
Kaño hatatĩ jeýma,
Ndojehejái hoʼysã.
Yvy ruguágui osẽvaicha
Mbaʼepochy kororõ,
Haʼe yvyty pukúre
Hyapu joapykue soro.
Ojeroky ogaʼokáre
Tatarendy kuchuvi,
Ha ombopekuechalái
Ñande poyvi vevemi,
Yvyra puku apỹime
Oityvyróva apatĩ.
Kaño okirirĩ jey
Ha neʼĩrarõ guãrã
Oñemomýi kamba kuéra
Ha osapukái joa.
Pedro Pablo Caballero
Poyvi guýpe ohaʼarõ...
Ñendyry mbohapyha
Mburuvi omondororo...
Villarrica mboʼehárape
Ojejapíma avei;
Vatallõ huguyhopáma,
Hemimboʼe kuerami...
Ha Manuel Solalinde
Háime ijykereguaʼỹ...
Mbokára pokã mimi;
Kuña omeʼẽva huguy...
PAHA
Marãmoña opa rire
Heʼýi rehema hesa,
Ha pehecháta ojapóva
Kónde Gastón de Orleáns...
Te ʼõngue Mena Barreto
Ojererúma chupe.
Hapykuéri ou Osorio
Hesay ñembyasyete...
Te ʼõngue Mena Barreto
Tupãópe oñemoĩ.
Kamba kuéra hasẽmba...
DʼEu omaʼẽ vai.
Amyrỹi Mena Barreto, je
Gastón de Orleáns ména voi
"De femenina belleza;
En lo demás una fiera"
Marãndeko kuatiahára
Kóicha hese heʼi,
Haʼé omondo toiko
Jejuka Yvykuʼi.
El príncipe del Imperio,
Kónde Gastón de Orleáns,
Ñande hospital de sangre
Pyaʼetéma ohapyuka...
Kakuaa tata opuʼã...
Ikuavoetáva ipyahẽ...
Guardiéro, okẽ ha ovetã me,
Osẽʼỹ haguã avave...
Ha osẽva, kyseʼyvuku
Akuápe oñemboguevi...
Yvyatãre opyta áva
Ha pokue pire chaʼĩ ...
De Orleáns nahyguãtãiri,
Jajuʼónte ohechase:
Maéhtrro oñakãʼoukáma,
Hemimboʼe mimi ave.
Sarxénto major López...,
Maéhtrro Fermín heʼíha...
Ho ʼáma irredúyto ehkuéla,
Oñembokusuguepa...
Guaʼi kuéra omombeʼúva
Gerrahápe ohórõ haʼe,
Ha mitã opytareíva
Mboʼeo oheja vove.
Koʼagãite peve oiméva
Maéhtrro Fermín mboʼeo
Villarrica pe... Iñanguéje
Ipepo guy rehe oiko...
Terseróla jepurúre
Umi mitãme omboʼe.
Ha omaʼẽ ikatúpa ehpáda
Jehekýi teĩme osẽ...
Peteĩ jyva mopuʼãme
Ehpáda osẽ vaʼerã....
Ha rehecha mitã nguéra
Mbaʼéichapa oñepiaʼã...
Ehkuéla "Ramón I. Cardozo"
Fermín López mbaʼekue...
Ché aikuaa mamoitépa
Ikampanakue oime.
Ndopytái peteĩmínte
Irredúyto ehkuéla ygua,
Yvy kuarahy resẽvo
Opytáva, ytaʼatã.
Omano maéhtrro Fermín,
Teʼõ ohesaʼaty,
Tuguy ohetemonde
Villarrica gui mombyry.
Ha, pukahápente oikóva,
Amarilla pe ojejuka:
Kónde Gastón de Orleáns
Oʼahyʼomondorouka.
Hiláguinte aikuaaʼỹva
Mbaʼeve amoĩséva ápe,
Mávapa isy ha túva,
Mamópa opyta iválle.
Ha upévare Amarílla
pe Ajuhúva ché haʼe:
- Ndépa sapyʼareírõ
Hila Amarilla ñemoñare-
Ha mávape amombeʼúma
Ichugui ché aikuaamíva,
Mamópa óñembohuguy
Major Hilario Amarilla.
Taromanduʼa mbaʼéna
Hembiapo Jataʼity Kora:
Alakongréve ombochivivíva
Mboʼapy vatallõ oinupã.
Haʼe ikoéte opakuévo
Ndohóiri opytuʼu:
Vatallõ número óchope
Mbohapykuére otuʼu.
Xeneral Mallet rupínte
Solalinde ndoikopái,
Ndoipotáipype ikuapÝra
Orleáns ojukauka.
Pedro Pablo Caballero pe
Mokõi kañore ojokua
Mokõive ipy ha ipo gui,
Ha upéicha ohtirauka...
Oipota heʼI Orleáns va,
Caballero ojepoʼupiha,
Haʼe kóva ndeʼiséiri
Jepe omanombota...
Péina oguãhẽma oúvo
Caballero rembireko
Ohecha haguã mbaʼéichapa
Iména pe oñakãʼouka...
Oñemboja, kyse ipópe,
Kamba vrasil peteĩ
Pirivevúi komandánte
Ahyʼo oikytĩ kytĩ...
Hembireko rovake
Iñakãngue oñemombo;
Osyry tuguy porã...
Tuicha huguy chororo...
Che purahéi pa mbaʼéicha
Naiñeʼẽhuguymoʼãi...
Tuguýnte oguerosýryva
Ha ñembyasýnte omyasãi...
Pedro Pablo Caballero,
Pirivevúi ruvicha...
Pirivevúipe ahárõ
Ahechátava vaicha.
Henda rye ojopyrõ
Ñorairõme oike haguã,
Vómba ijykére hoʼáva
Ha óga omboryryipa.
Kuarahy oñakãitýma,
Hatatĩ... Pirivevúi...
Mbaʼekái rovykãngue
Yvyʼã rehe ovevúi...
P. Rico, mayo, 1 °, 1990.
Fuente: LA POESÍA GUARANÍ DEL SIGLO XX.
Por TADEO ZARRATEA. Editorial SERVILIBRO.
Dirección editorial: VIDALIA SÁNCHEZ.
Asunción – Paraguay, Agosto 2013 (322 páginas)
LECTURA RECOMENDADA : MARANDEKO PYTU
Poesía en guaraní de GREGORIO GÓMEZ CENTURIÓN
MARANDEKO PYTU, SU TIEMPO Y GEOGRAFÍA
El tiempo-espacio de Marandekó Pytú se sitúa en los años de 1969/72, época en que se iba construyendo, bajo la impúdica mirada de la dictadura militar stronista, la comunidad San Isidro del Jejuí cuya vida y existencia fueron truncadas por la criminal acción represiva de Pastor Coronel y el Tte. Coronel José Félix Grau, el 8 de febrero de 1975.
Pero el poema también intenta rescatar y pregonar la dura experiencia de los asentamientos campesinos que, especialmente durante su primera época, sufrieron los rigores de una total precariedad de medios, ya sea en materia de alimentación, vivienda, salud, escolarización, como en la ausencia de herramientas básicas de labranza.
En realidad, si los asentamientos campesinos solamente experimentaran la total horfandad por parte del Estado, esos asentamientos, indudablemente, se sentirían casi agradecidos. Pero no, además de ser desprotegidos, abandonados, ignorados y despreciados por la absoluta mayoría de las autoridades que representan al gobierno del Estado, esos asentamientos, por lo general, son reprimidos, ¡antes y después de su conformación!
¿Es "delito" reclamar un lote agrícola? ¿Es delito organizarse como ciudadanos libres y apoyar la organización de otros grupos o asentamientos?
Esta sucesión de realidades rescata MARANDEKÓ PYTÚ - "ECO DE LA HISTORIA", tomando como base la experiencia de San Isidro del Jejuí.
MARANDEKO PYTU
(Este poema lo escribí en el Arzobispado de Asunción.
Luego del atropello a San Isidro del Jejui,
me refugié allí gracias al apoyo del Monseñor Ismael Rolón
cuando comenzaba la "etapa caliente"
de la represión stronista cuyo epicentro fue,
sin duda, la Pascua dolorosa de 1976)
San Isidro del Jejui Rembiasa ári haipyre
Asunción, febrero - abril de 1975
Hácha pu joyvy ka'aguy ro'óre hyapu yvyguy mombyry vaicha
sapukáipyahẽ ñanemopirĩva kokuegua reko oñeñanduka
yvyra aisy tuguýicha pytãva tapicha rováre ojejapete
pytukytã'i, ñoko'ẽ popópe oipykúi ohóvo mboriahu hape.
Ka'aguy ypytũ javorái vai mboriahu pyapy oiporupaitéva
rora morotĩ, mandi'o mimóime tapicha ipy'a anga omyenyhẽva
nombotái javérõ hetave jevy ñati'ũ akuágui hesa nomboáyi
ha upéicha'yrõ opytu'uhávo ku pindo roguégui oñemotapỹi.
Portiju opárõ mba'éiko ojapóta mba'apo okápe ohóne oisu'u
ikatu haguãicha pe imba'erãhápe hembi'urãmi oha'ã ogueru
upéciha ohasa jasy ojoapykuéri ha akóinte ne'írã kokuerã ohapy
ha katu iñakãme ombopiro'ýma hovyũreíva ku kóga ra'y.
Hembirekomi mombyry opytáva ndaikatúi rupi gueteri ogueru
ha ita'ýrakuéra michĩ joaitéva oromandu'a ha ipy'a oñopũ
hípane mbovy ko'ãicha ohasáva, hípane mokõi; irundy, heta,
mba'apo rekávo hembiayhu ohejágui ndaipapapýi péichava ojecha.
Vare'a ndaipóri ndaipóri kangy, yuhéi noñandúi ñande rapicha
omba'aposénte, ikokuesetéma, hi'ãitereíma hembiayhu ohecha
mboriahu reko heta oikuaa'ỹva, oikuaase'ỹva mboriahu reko
jepe omo'ãse tyegua'akuéra, mboriahu pyapýre mayma oñasaingo.
Oĩma kokue, jejopy vaípe ikatu porãma mandi'o kyrỹi ñaikumby avei
vy'a ikonimbáva oñani ipy'áre oañuãnguévo ikéra irũmi
ha upeha guive mokõive ojoykére ita'ýrakuéra ndive omba'apo
hi'ã ichupekuéra hapicha maymándie joaju añetépe ojoguereko.
Oñandu hikuái ho'o apytekuáre, jagua rãimboréicha teko asykucta
ha oñandu hikuái noñomoirũvéirõ, juruhe poguýgui nosẽmo'ãiha
ha upéicha oje'ói ha oñomoirũve ko'ẽko'ẽvére mbarete ombyaty
ha neipamíre pe hekohakuéra ombojeguapáma mborayhu poty.
Vy'a, ñemoirũ jekopytypópe ku ko'ẽreíre mayma omba'apo
ovy'a hikuái jepe imboriahúrõ Tupã oipotaháicha torypápe oiko
mitã'i maymáva pe mba'apoháre térã akãhatãme hory isaraki
mitãrusukuéra ha mitakuñáva, teko añeterã ombosako'i.
Ha heta yvypóra pe ijerérekuéra py'ỹinte ojeréva ha ojesareko
ha amo ipahaitépe ohua'ĩjoáma ohechasetégui péichagua teko
ha ohecha hikuái hesa teetépe ha ohetũ hikuái mborayhu pytu
oikuaa hikuái Tupãre ojuajúva mamoite peve pa ikatu ojoayhu.
Ha upégui osẽnguévo ha'ekueraháma mayma ojupe oñeporandu
ha piko mba'ére ñanderekoháre márõ ndaikatúi ñande jajoaju
ha péicha oje'ói akãrakupópe hapicha mayma ndive oñomongeta
ha ñaimo'ã'ỹre tavaygua maymáme oañuãmbáma mborayhu rata.
Mboriahu mimi ko'ãicha ijatýva pe Tupã ñe'ẽre oñemopyenda
ipa'ũmekuéra techagi ndaipóri pehẽngue teéicha mayma ojoayhupa
ha heta yvypóra imba'eporãva ko'ãicha ohecháre joayhúpe ojeiko
oipytyvõségui ikatumiháicha mboriahu atýpe ome'ẽ ipo.
Ha oime avei umi tapicha ko'ãicha ohechárõ rasa oñeko'õiva
oirnétamo umíva akãhy'akuágui mba'e guasuete ndojuhuporãiva
térã nipo oiméne hesakãitemígui mboriahu joaju mba'épa ogueru
ko'ã karai tapia okambúva oñandu oñyñýita pe ikamby ryru.
Ha upéicha jave maymave yvytúre py'a rayẽ pópe oiko osapukái
ndaje ha'ekuéra sarambi ojapóva oipysyrõhávo ñande Paraguái
ajépa hasy ñane ñe'ãkuápe ko'ãicha mba'e oúre ojehu
ndajaroviaséi oĩha ipy'áva omosarambívo tekove joaju.
Ha oguahẽ hikuái py'aro pahápe aníke ojoayhúva hapépe ojuhu
omosarambíta, tosoro osoróva, ndohechasevéima pehẽngue joaju
ku yvytu pochy oguaherõguáicha ha ogueroveve mboriahu tapỹi
mitã sapukái jahe'o pa'ũme kokue gua mimi rehe oñembosarái.
Ha katu oikuaáne aña rembiguái mborayhu rendy ndoguemo'ãiha
ikatu porãntema omoinge iñakãme mboriahu pyapy ndosomo'ãiha
hendypu jepéva tesakã iñakãme nda'ikatuvéima pombéro omondýi
mboriahu ojoayhu ha ojuaju jepéva opíma chugui pe pyta ryrýi.
Reínte heságui okúine tata, rei ijahy'ógui ñe'ẽro opupu
aña rembiguái ndaipu'akaichéne imbaretevéne teko mborayhu
yvypórakuéra hesãiva iñakãme ko'áicha mba'égui ndahesaraivéima
sapukái pyahẽ kokueyguágui osẽva tapicha maymágui naiñomipyvéima.
Mombe'upyrã hi'añetevéva ha ikuaapyrã heruguã maymáre
mboriahu ruguýpe haipýva ohóvo péina ojaitypóma arapy ru'ãre
reínte heságui okúine tata, rei ijahy'ógui ñe'ẽro opupu
aña rembiguái ndaipu'akaichéne imbaretevéne Tupã mborayhu.
Mboriahu reko heta oikuaa'ỹva ha oikuaase'ỹva avei oiko
katu hetave pyapy mbaretépe ogueropojáiva ojupe ipo.
Ka'aguy ro'óre hácha pu joyvy hyapu yvyguy mombyry vaicha
sapukái pyahẽ ñane mopirĩva, kokueygua reko oñeñanduka.
Fuente:
ÑE’Ẽ - POEMARIO EN GUARANI PAĨ, GUARANÍ PARAGUAYO Y CASTELLANO
por GREGORIO GÓMEZ CENTURIÓN
(PARAGUÁI RE’ÝI. CHOKOKUE HA PAINGUÉRAGUI HENDUPYRE.
KUÑA HA KUIMBA’E, JEGUAKA HA JASUKÁVA REMIANDU)
Incluye cd con poemas recitados por el autor
Editorial Servilibro, Asunción-Paraguay 2007
ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA
EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM
(Hacer click sobre la imagen)