MARIBEL BARRETO DE RAMÍREZ (+)

Foto de MARIBEL BARRETO DE RAMÍREZ (+)
Nacimiento:
8 de Enero de 1936

Fallecimiento:
8 de Noviembre de 2022

ARAPÓNGA REKOPY de TERECIO SILVA - Versión en Guaraní de la novela CÓDIGO ARAPONGA de MARIBEL BARRETO - Año 2012

situación
ARAPÓNGA REKOPY de TERECIO SILVA - Versión en Guaraní de la novela CÓDIGO ARAPONGA de MARIBEL BARRETO - Año 2012

TERECIO SILVA PRESENTÓ EL LIBRO “ARAPÓNGA REKOPY”

NOVELA TRADUCIDA AL GUARANÍ DE LA OBRA

CÓDIGO ARAPONGA de MARIBEL BARRETO


Leer original (hacer clic) en:

http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/terecio-silva-present-e... (Link caduco, revisado Septiembre 2025)


Leer también en:

http://dgaleanolivera.wordpress.com/terecio-silva-presento-el-libro...


El lunes 7 de mayo de 2012, a las 19 horas, tuvo lugar la Presentación del Libro “Arapónga Rekopy”, novela traducida al Guarani por el Dr. Terecio Silva Barrios y cuya versión original en castellano (Código Araponga) pertenece a la escritora Maribel Barreto. La ceremonia tuvo lugar en la Asociación de Funcionarios del Ministerio de Educación y Cultura – Afemec, ubicada en 14 de Mayo entre Manduvirâ y Pirivevúi, Ciudad de Asunción. La presentación de “Arapónga Rekopy” (primera novela nacional traducida al Guarani) corrió por cuenta de la escritora Maribel Barreto y de David Galeano Olivera, Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI.


David Galeano Olivera, Terecio Silva Barrios ha Maribel Barreto


Mbo’ehára Terecio Silva Barrios niko heñóikuri táva General Aquino, tetâpehê San Pedro, Paraguay retâme; ára 15 jasypa ary 1976-pe. Heñói ára guive ohendu ha oñandu Guarani ñe’ê hóga ha hekohápe. Oñehekombo’e’ypy itávape oiko peve chugui Guarani ñe’ê Mbo’ehára. Upéi ou táva Paraguaýpe ha oñemoaranduve oiko peve chugui Guarani Ñe’ê ha Reko Tembikuaajára (http://lengua-guarani.blogspot.com/2009/12/doctores-en-lengua-y-cul...). Ko’áĝa omba’apo MEC-pe, oîháme sâmbyhyhárarô.


De la presentación participaron la Sra. Teófila Barrios, madre de Terecio; la Dra. Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Vicedirectora del ATENEO, la Mg. Selva Concepción Acosta Gallardo, Directora de la Regional Asunción-Centro del ATENEO; la Dra. Irene Estela Segovia de Villamayor, Directora de la Regional Asunción-Santísima Trinida del ATENEO; la Mg. Sabina Núñez, Directora de la Regional J. Augusto Saldívar del ATENEO; el Dr. Paublino Carlos Antonio Ferreira Quiñónez, Director de la Regional Fernando de la Mora del ATENEO; el Lic. Carlos Marino Lugo Bracho, docente del Instituto Superior de Lenguas UNA; estudiantes de varias Regionales del ATENEO, y estudiantes de la Carrera de Derecho de la Universidad Columbia. Ofició de maestro de ceremonia el Lic. Lucino Rodríguez Baroffi. La Academia de Danza Angélica Riveros, de Ñemby, presentó la danza Pájaro Choguy




“ARAPÓNGA REKOPY” – PEHÊNGUE (FRAGMENTO)


VORE MOKÔIHA

Eliana! Che ra’ârône gueterípa? Iporâ añete niko ha oiméne ojuhu heta oipotáva chupe ko ary ohasa pukukue. Ko’áĝa ha’e oĝuahêha aravo ahekávo chupe, ha katu ko’ápe ha’ete opa mba’e oîva ñepyrûrô guaréicha. Ko’ápe, tekove ipohýi, ikatu ndojepokuaapya’éi. Ko pyharevépe asêta Hernandarias gotyo, aikotevê ka’a ha juky, upéi ahasáta Foz-pe ahekávo tembipuru mbovymi. Upekuévo amomarandúta karai Longino-pe umi kogara’ŷi ome’êva’ekue chéve heñoiporâitereiha. Mbohapy jasy rire ko’águi ikatútama ame’ê chupe ñepyrûha tepyme’ê.


Amyatyrôva’erâ óga, aikotevê agueru ajukuévo peteî tupa. Mba’épa, mba’épa aikotevêve…?


Namombyryvéima pe ára ko kokue che mba’évo ha Eliana avei. Ha’e tekotevê chéve amohenda ha heko haĝua che rekove, che moirû haĝua, ahayhu haĝua chupe opa ára. Amboty che resa ha ahechávaicha chupe oúrô che renda gotyo iguata kangýpe, hesa para sakâ, hembe’ami; che mandu’áramo hese, amoha’anga hete po’imi ohóva techapyrâme; che mandu’árô hese, aguerekóvaicha chupe che jyva ári, añe’ê ijapysápe, ahetû hete opaite hendápe; aañua chupe, ambojeko che pyti’áre, ahendu ipytuhê, ikorasô omba’apo, añandu chupe che mba’eha ajapichy rupive, apoko javeve, ajekyty javeve hese. Hasy chéve apu’âramo ha ndajuhúi chupe che ykére; ko’â oikóva ojuka che retia’e, che rembipota, ha’ete umi mba’esakâ iku’ipáva, ijehegui peichaháguinte, aikotevê ambojoajupajey umi mba’e aikovejey haĝua; ha katu, mba’epotaháicha, ikusuguepa, okañy, hykupa, ogue ha ahupytyjeývo ndaha’evéima jepiverôguáicha. Apyta peteî hendápe péicha ko’êmba meve.


Che mandu’ávo, hasy chéve ñeha’ârô; ha’e ojejuhu mombyry ha chéve oĝuahê techaga’u, aikotevê hese. Tuguy ñehenói imbarete, navô py’atytýi akâjopy, ahupi che pokuéra ha che kuâita ajapichy yvytu kangy ro’ysâ. Ahenói chupe ha che ñe’ê oho ohecha chupe ko’êmbota jave. Aturuñe’ê ha che turuñe’ême ombohovái guyrakuéra. Eliana!... ha´e peteî sapukái tarovanunga, peteî sapukái kirirîháme, peteî jepoko mba’evére. Ha’éma, oĝuahêma ára ahávo, aguerúvo chupe. Aháta upe peve, ajeruréta chupe, ajerurejo’áta chupe ou haĝua chendive, ikatu romenda pya’e… Che mokôipa ary naha’ârôkuaái; ndaikatuvéima aha’ârôiterei, Eliana!, aháma, py’ŷiete aimétama nendive, py’ŷiete ñaimétama oñondive ko’ápe.


Ko jeiko che añorei che jukapota, ojepy’amongeta Danilo, oñeñandu py’atarova oĝuahêva oĝuahêvo pyhare, che irû, 15 km ko’águi, oiméne péicha avei oñeñandu kane’ô ome’êva mba’apo pohýi ára ha áragua, jepe nomboguéi ko py’atarova; che mandu’ávo hese ivevýi chéve upe mba’e, aguerusete chupe. Ko’ápe rojapóta ore róga, ore ñemoñare; ovy’áta ko tendápe, óga py’ŷieténte oñemyatyrôta, oñemoporâvéta. Aguerúta yvoty, ha´e ikatúta oguereko peteî yvotyty tuicháva Brasil-peguáicha ha peteî kora ka’avo rehegua tuichapa jepéva ore róga upepeguáicha. Oikuaávo ko tenda, aguerovia añete opytátaha jurujáipe iporâgui techapyrâ, ka’aguy, nachekane’ôiva ajesarekóvo hese opa ko’êju.


Ka’aruete gotyo, añemoîva techaga’úpe, ha katu che mba’embyasy che pytéva chemandu’ávo tenonderâre, tembiaporâ amoñepyrûva rehe, amba’apo hetatahápe ha ajerétaha virueta rehe. He’ê asyete eirete oguerekóva ko ka’aguy ryakuâ! Eíra ko árape amboguejyva’ekue ome’êta chéve heta ararâ; jakare ro’o che pepirûva’ekue Ale iporâ añete.


Iñangata oho chugui oĝuahêvo iñangirû, ava ohayhúva hekoporâre; hekoky’amírô jepe, hory añete. Ikane’ô oĝuahêvo, ojehecha chupe upéicha.


Tekove ko´ápe ojerure heta ñeha’â, py’aguapy ha py’añemongeta, katupyry ojehapejoko haĝua apañuái ha, upeichaite avei mba’e ojejapoñepyrûva. Oiméramo nde remba’apose kuarahýpe opa ára, yvy ko’ápe iporâ ha ombohetáta ndéve ne ñeha’ângue imbareteve ha oike peteî pa’û ojepy’amongeta omba’apohápe okápe ikorasôgui.


Upe kuimba’e he’iva’ekue ojoguapataha ore ñemitŷngue ka’atî rehegua; ko’áĝa omoambue imba’ejoguapy, ojogua ambue mba’e, ndojaposevéima mba’eryakuâ ka’atîguigua..


Tekovetarova! Ndaikatúi ojapo ñande rehe péicha!


Jahecháta ojoguava’erâ ñandehegui ambue henda gotyo, ani nde py’atarova, ñamyatyrôtama.


Avakuéra oĝuahêva’ekue upe rire, ogueruva’ekue heta viru, ndaha’éiva’ekue oiupurupareíva pirapire ha katu ombohetave, oikuaava’ekue oipotáva, ikuaapyeta hikuái omboheta haĝua viru, hembipuruheta oguenohê haĝua ko yvýgui teko porâve, oguerútava heta jeva ome’êtava virueta ko yvýre, jeikoháre, jeikohápe.


Danilooipepirû ambue iñangirûnguéra Estado de Parana-guápe, iñemoñarenguéra ha Eliana irûnguérape, avei iñemoñare Rio Grande do Sul-guápe.


Omba’apova’ekue hikuái aravo’ŷ rehe, aravopapaha ojeguerekorei, ou porâtaháichante ojejapo; potapy oñeñepyrûvo opa ára, kane’ô opávo upe ára, opávo peteî kóga ñemono’ô. Peichava’ekue ñepyrûrâ, upéi avatimirî ha soha; tembipurueta ojepuru ha tekovereko iñambue ary ohasa javeve.


Oĝuahêvo Eliana, arapy iñambue Danilo-pe, peteîha colono, oikova’ekue chupe Mbarakajúgui ára, oiko chugui peteî tekoha hory ha vy’apajepéva. Imborayhujára ñeĝuahê, Eliana ñemoirû ome’ê chupe tekove pyahu añete. Ko’êju hesakâve, ka’aruete hakuve; ára hovy ha pytângy, yvoty ryakuâ, pyhare hyakuâmbáva mborayhurâ, ñehetû rykue, añua akukue ha ñe’ê porâreko. Mayma ko’êtîme, peteî pytângy, yvy añetehápe iporâve. Umi kokue mba’apoharakuérape, arapa’û ha’eva’ekue angirû; opaite ára oñandúva Tupâ remimbou pepo pyahu ome’êva kyre’ŷ ojehecha haĝua peteî veve tekoporâve gotyo.



PRESENTACIÓN – TEMBICHAUKA


Enlace(s) Recomendado(s):

  • IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS - ENSAYOS - DICCIONARIOS
  • Leyenda
    situación 1
    Solo en exposición en museos y galerías
    situación 2
    Solo en exposición en la web
    situación 3
    Colección privada o del Artista
    situación 4
    Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
    situación 5
    Venta directa
    situación 6
    Obra Robada
    Portal Guarani © 2026
    Todos los derechos reservados
    Desde el Paraguay para el Mundo!
    Acerca de PortalGuarani.com | Centro de Contacto
    Facebook - PortalGuaraniInstagram - PortalGuaraniTiktok - PortalGuarani