Artículo: "Guaraní ñe’ẽ paraguáipe"
Foto: Mercado guasu en 1910. Fotos de la colección de Jaime Grau
Autor: LINO TRINIDAD SANABRIA
Fuente: REVISTA CABILDO - BOLETÍN OFICIAL DEL
CENTRO CULTURAL DE LA REPÚBLICA EL CABILDO
AÑO 2 NRO. 6 – MAYO 2009 (pdf)
** Ñañe retã Paraguái ojekuaivo(1) ary 1811-pe Espáñagui. Upéramo oñepyru oku’e mburuvichakuéra pyahu hérava Junta Superior Gubernativa. Ha’éva’ekue petei aty oi haguépe Fulgencio Yegros, José Gaspar Rodríguez de Francia, Pedro Juan Caballero, Francisco Javier Bogarín ha Fernando de la Mora. Kóva ko aty oisambyhy Paraguái reta mokoi ary ha irundy jasy aja pukukue, ha ndahi’aréiramo jepe pokatu(2) reheve, ojapo heta mba’e iporava ha tekoteveva omopyrenda mbarete hagua ko teta pyahu oñepyruva
oku’e ha’e’ae (3), ha katu ojapo avei petei mba’e ivaíva ñane ñe’e guaraníme guara.
Upe arange 15/02/1812-pe, oguenohe hikuái petei haipy hérava “MBO’EHÁRA MBO’EHAO PEGUA REMBIAPORA” (Instrucción para Maestro de Escuela). Kóva ko haipýpe he’i hikuái ndojeporu mo’avéimaha guaraní ñe’e Mbo’ehao hárupi, ikatu haguaicha ojekuaa pora ha ojeporu hendaitépe “castellano” ñe’e. Upéromavoi oje’e aipo oñeñe’e rupi guaraníme ndaje ndaikatúi ojekuaa pora ha ojeporu pora “castellano” ñe’e. Upéicha ha’ekuéra oimo’a ha oguerekóramo jepe marambota (4) hikuái oñepyru omboyke hikuái guarani ñe’e ha omotenonde peteirare “castellano” ñe’e.
DR. GASPAR RODRÍGUEZ DE FRANCIA poguýpe: Dr. Francia opytámaro ha’eño oisambyhy ñane reta, ha’e oñepyru oipysyro (5) guarani ñe’e, nomboykéiramo jepe avei “castellano” ñe’e.
Oheka pa’u ome’e hagua guaraníme ha oiporu ikatuhaguéicha. Mitanguéra, mbo’ehao hárupi oñepyru opurahéi upe hérava’ekue “Teta Purahéi Guasu”. Dr. Francia he’íva’ekue Paraguái ñemoñare opurahéiva’eraha heta Purahéi Guasu iñe’e teépe ha upéicha oñepyru avei oiporu guarani ko teta ñe’eteéro guáicha. Kuatiañe’e oguerahaukáva ipytyvohára kuérape (Delegado de Frontera oje’eha), ha’e ohai guaranimembaite. Ha’e upéicha oipysyro mbaretéva’ekue guarani ñe’e, ndaikatúiramo jepe omboyke “castellano” ñe’e umi Mbo’ehao hárupi. Omanóvo Dr. Francia, iñambue jey guarani po’a upe guive.
CARLOS ANTONIO LÓPEZ poguýpe: Heta mba’e pora ojapo avei ko karai Carlos Antonio López ha umi mba’e pora apytépe oñepyru omboyke mbarete guarani ñe’e mbo’echao hárupi. Ndaikatúi ja’évo péicha ojapoha nahetarayhúgui. Tetarayhu ha’e oguerekóva’ekue jaikuaahápype hetaiterei mba’e ojapohague Paraguái reta oñemopyrenda mbarete hagua. Upéi, pe ary 1862-pe, omano ha hekoviare, ta’ýra Francisco Solano López, omoambue jey guarani ñe’e po’a.
FRANCISCO SOLANO LÓPEZ poguýpe: Oñepyruvo ko karai oisa mbyhy ñane reta, ndaikatuvéima kuri ojoko pe ñorairo guasu ombosako’íma va’ekuevoi hikuái Argentina, Brasil ha Uruguay ou hagua mbohapyvéva ñande ári. Francisco Solano oñe’eva’ekue guaraníme ha he’íva’ekuevoi guaraní ñe’e ombojoaju añetéha maymáva Paraguái ñemoñarépe. Upéicha rupi ha’e ome’eva’ekue heta pa’u guarani ñe’e ohasa hagua tenonde. Ojapóva’ekue “Campamento Cerro León”-pe petei aty guasu guarani rehegua. Karai Luis Camino, Juan Crisóstomo Centurión ha ñe’epapára Natalicio Talavera umíva, oisambyhýva’ekue upe aty guasu guarani rehegua. Heta ojeporu avañe’e upe ñorairo guasu aja ha heta mba’épe oipytyvo ñane retame ko ñane ñe’e. Ha upéicha avei, pe ñorairo guasu opa rire ha ojupi tekuái(6) pyahu ñane retame, oñepyru jey iñambue avañe’e po’a.
Triunvíro omyakava’ekue CIRILO ANTONIO RIVAROLA poguýpe: Kóva ko tekuái aja katu oñemboyke mbarete añetéva’ekue avañe’e ha ndaha’éivoi ku oñemboykénte va’ekue.
Oñeñeha’avoi ojejukaite haguaicha ko ñe’e.
Oje’éva’ekuevoi Paraguái reta jaipotáramo oñakarapu’a, avañe’egui oikóva’era tesarái, ha’ére petei ñe’e ñandepykua ha ñandepokuátava tapiaite. Upéicha oiko guarani ñe’e, oñemboyke hápe, heta ary. Upéinte ou jey ñande ári ambue ñorairo guasu. Upéramo Bolivia ndiveháma.
Ñorairo guasu Bolivia ndivéro guare: Oñepyruvo ko ñorairo guasu pe ary 1932-pe, iñambue jeýma avañe’e po’a. Karai José Félix Estigarribia ojerovia añetéva’ekue guarani ñe’ere. Hemiandu ñane ñe’e ypy rehe, ha’eva’ekue pe Francisco Solano López remiandúicha avei. Heta ojeporu avañe’e upe ñorairo aja ha heta oipytyvova’ekue ñane reta ha ñane retayguápe opaite peve upe ñorairo.
Ha péicha jahecha guaraní ñe’e rembiasakue (7) ñane retame. He’iháicha petei ñe’epapára, “heta kyséma oñehaimbe’e hérape” ha upeichavéro jepe máro naikangýi guaraní ñe’e ñane retame.
Ko’ereíre imbareteve. Ha’éma pe ary 1992 guive Paraguái reta ñe’etee “castellano” ykére ha ko’ága ha’étama avei MERCOSUR ñe’etee “portugués ha castellano” ykére.
Ojehecháva’era guarani ñe’e: Ko avañe’e oñehendu háicha oiporúre maymavaite ñane
retaygua, ojehecháva’era avei. Pytaguakuéra (8) oúva ñane retame ohecháva’era Paraguái ñe’ekoi (9) ani oimo’atei hikuái ñande ñaguerotiha ñane ñe’e ypy. Jaiporúva’era avañe’e “castellano” ykére toñehendu ha tojehecha ñane ñe’ekoi, ko’ága ñamomoravo mokoisaha aramboty ohupytývo Teta Paraguái. Jahaíva’era guaraníme umi kuatiañe’e opáichagua, umi mbyaky’ora (10) hamba’e “Bicentenario” rehegua.
Ñe’endy
(Guía de vocabulario):
1 - Jekuaivo = Independizarse.
2 - Pokatu = Poder.
3 - Ha’e’ae = Independiente, autónomo.
4 - Marambota = Patriotismo.
5 - Oipysyro = Defiende, protege.
6 - Tekuái = Gobierno.
7 - Tembiasa = Historia, trayectoria.
8 - Pytagua = Extranjero.
9 - Ñe’ekoi = Bilingüismo.
10- Mbyaky’o = Programa a desarrollar.
LINO TRINIDAD SANABRIA