El contenido de esta página requiere una versión más reciente de Adobe Flash Player.

Obtener Adobe Flash Player

Inicio Nosotros TV Online Paraguay Música Paraguaya Online Contactos Idioma:
ABCDario de Autores
en la Galería de Artes
Visuales
  ABCDario de Autores
en la Galería de Literatura y Ciencias
Búsqueda personalizada
Seguinos:  
 
LINO TRINIDAD SANABRIA

  Guaraní ñe’ẽ paraguáipe


Guaraní ñe’ẽ paraguáipe

Artículo: "Guaraní ñe’ẽ paraguáipe"

Foto: Mercado guasu en 1910. Fotos de la colección de Jaime Grau

Autor: LINO TRINIDAD SANABRIA

 

Fuente: REVISTA CABILDO - BOLETÍN OFICIAL DEL

CENTRO CULTURAL DE LA REPÚBLICA EL CABILDO

AÑO 2  NRO. 6 – MAYO  2009   (pdf)

 

** Ñañe retã Paraguái ojekuaivo(1) ary 1811-pe Espáñagui. Upéramo oñepyru oku’e mburuvichakuéra pyahu hérava Junta Superior Gubernativa. Ha’éva’ekue petei aty oi haguépe Fulgencio Yegros, José Gaspar Rodríguez de Francia, Pedro Juan Caballero, Francisco Javier Bogarín ha Fernando de la Mora. Kóva ko aty oisambyhy Paraguái reta mokoi ary ha irundy jasy aja pukukue, ha ndahi’aréiramo jepe pokatu(2) reheve, ojapo heta mba’e iporava ha tekoteveva omopyrenda mbarete hagua ko teta pyahu oñepyruva

oku’e ha’e’ae (3), ha katu ojapo avei petei mba’e ivaíva ñane ñe’e guaraníme guara.

Upe arange 15/02/1812-pe, oguenohe hikuái petei haipy hérava “MBO’EHÁRA MBO’EHAO PEGUA REMBIAPORA” (Instrucción para Maestro de Escuela). Kóva ko haipýpe he’i hikuái ndojeporu mo’avéimaha guaraní ñe’e Mbo’ehao hárupi, ikatu haguaicha ojekuaa pora ha ojeporu hendaitépe “castellano” ñe’e. Upéromavoi oje’e aipo oñeñe’e rupi guaraníme ndaje ndaikatúi ojekuaa pora ha ojeporu pora “castellano” ñe’e.  Upéicha ha’ekuéra oimo’a ha oguerekóramo jepe marambota (4) hikuái oñepyru omboyke hikuái guarani ñe’e ha omotenonde peteirare “castellano” ñe’e.

 

DR. GASPAR RODRÍGUEZ DE FRANCIA poguýpe: Dr. Francia opytámaro ha’eño oisambyhy ñane reta, ha’e oñepyru oipysyro (5) guarani ñe’e, nomboykéiramo jepe avei “castellano” ñe’e.

Oheka pa’u ome’e hagua guaraníme ha oiporu ikatuhaguéicha. Mitanguéra, mbo’ehao hárupi oñepyru opurahéi upe hérava’ekue “Teta Purahéi Guasu”. Dr. Francia he’íva’ekue Paraguái ñemoñare opurahéiva’eraha heta Purahéi Guasu iñe’e teépe ha upéicha oñepyru avei oiporu guarani ko teta ñe’eteéro guáicha. Kuatiañe’e oguerahaukáva ipytyvohára kuérape (Delegado de Frontera oje’eha), ha’e ohai guaranimembaite. Ha’e upéicha oipysyro mbaretéva’ekue guarani ñe’e, ndaikatúiramo jepe omboyke “castellano” ñe’e umi Mbo’ehao hárupi. Omanóvo Dr. Francia, iñambue jey guarani po’a upe guive.

 

CARLOS ANTONIO LÓPEZ poguýpe: Heta mba’e pora ojapo avei ko karai Carlos Antonio López ha umi mba’e pora apytépe oñepyru omboyke mbarete guarani ñe’e mbo’echao hárupi. Ndaikatúi ja’évo péicha ojapoha nahetarayhúgui. Tetarayhu ha’e oguerekóva’ekue jaikuaahápype hetaiterei mba’e ojapohague Paraguái reta oñemopyrenda mbarete hagua. Upéi, pe ary 1862-pe, omano ha hekoviare, ta’ýra Francisco Solano López, omoambue jey guarani ñe’e po’a.

 

FRANCISCO SOLANO LÓPEZ poguýpe: Oñepyruvo ko karai oisa mbyhy ñane reta, ndaikatuvéima kuri ojoko pe ñorairo guasu ombosako’íma va’ekuevoi hikuái Argentina, Brasil ha Uruguay ou hagua mbohapyvéva ñande ári. Francisco Solano oñe’eva’ekue guaraníme ha he’íva’ekuevoi guaraní ñe’e ombojoaju añetéha maymáva Paraguái ñemoñarépe. Upéicha rupi ha’e ome’eva’ekue heta pa’u guarani ñe’e ohasa hagua tenonde. Ojapóva’ekue “Campamento Cerro León”-pe petei aty guasu guarani rehegua. Karai Luis Camino, Juan Crisóstomo Centurión ha ñe’epapára Natalicio Talavera umíva, oisambyhýva’ekue upe aty guasu guarani rehegua. Heta ojeporu avañe’e upe ñorairo guasu aja ha heta mba’épe oipytyvo ñane retame ko ñane ñe’e. Ha upéicha avei, pe ñorairo guasu opa rire ha ojupi tekuái(6) pyahu ñane retame, oñepyru jey iñambue avañe’e po’a.

 

Triunvíro omyakava’ekue CIRILO ANTONIO RIVAROLA poguýpe: Kóva ko tekuái aja katu oñemboyke mbarete añetéva’ekue avañe’e ha ndaha’éivoi ku oñemboykénte va’ekue.

Oñeñeha’avoi ojejukaite haguaicha ko ñe’e.

Oje’éva’ekuevoi Paraguái reta jaipotáramo oñakarapu’a, avañe’egui oikóva’era tesarái, ha’ére petei ñe’e ñandepykua ha ñandepokuátava tapiaite. Upéicha oiko guarani ñe’e, oñemboyke hápe, heta ary. Upéinte ou jey ñande ári ambue ñorairo guasu. Upéramo Bolivia ndiveháma.

 

Ñorairo guasu Bolivia ndivéro guare: Oñepyruvo ko ñorairo guasu pe ary 1932-pe, iñambue jeýma avañe’e po’a. Karai José Félix Estigarribia ojerovia añetéva’ekue guarani ñe’ere. Hemiandu ñane ñe’e ypy rehe, ha’eva’ekue pe Francisco Solano López remiandúicha avei. Heta ojeporu avañe’e upe ñorairo aja ha heta oipytyvova’ekue ñane reta ha ñane retayguápe opaite peve upe ñorairo.

Ha péicha jahecha guaraní ñe’e rembiasakue (7) ñane retame. He’iháicha petei ñe’epapára, “heta kyséma oñehaimbe’e hérape” ha upeichavéro jepe máro naikangýi guaraní ñe’e ñane retame.

Ko’ereíre imbareteve. Ha’éma pe ary 1992 guive Paraguái reta ñe’etee “castellano” ykére ha ko’ága ha’étama avei MERCOSUR ñe’etee “portugués ha castellano” ykére.

 

Ojehecháva’era guarani ñe’e: Ko avañe’e oñehendu háicha oiporúre maymavaite ñane

retaygua, ojehecháva’era avei. Pytaguakuéra (8) oúva ñane retame ohecháva’era Paraguái ñe’ekoi (9) ani oimo’atei hikuái ñande ñaguerotiha ñane ñe’e ypy. Jaiporúva’era avañe’e “castellano” ykére toñehendu ha tojehecha ñane ñe’ekoi, ko’ága ñamomoravo mokoisaha aramboty ohupytývo Teta Paraguái. Jahaíva’era guaraníme umi kuatiañe’e opáichagua, umi mbyaky’ora (10) hamba’e “Bicentenario” rehegua.

 

Ñe’endy

(Guía de vocabulario):

1 - Jekuaivo = Independizarse.

2 - Pokatu = Poder.

3 - Ha’e’ae = Independiente, autónomo.

4 - Marambota = Patriotismo.

5 - Oipysyro = Defiende, protege.

6 - Tekuái = Gobierno.

7 - Tembiasa = Historia, trayectoria.

8 - Pytagua = Extranjero.

9 - Ñe’ekoi = Bilingüismo.

10- Mbyaky’o = Programa a desarrollar.

 

LINO TRINIDAD SANABRIA

 



Compartir FB

Ver Perfil y otras Obras del Autor...


 

Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en libros en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada
 
Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos
 
 

Portal Guarani © 2012
Oficina: Asunción Super Centro - Gral. Diaz entre 14 de Mayo y 15 de Agosto - Local 372, 2do. Piso
TeleFax.: 451-486, Celular: 0981 564-220 - Contacto: info@portalguarani.com
PortalGuarani.com se enorguellece en ser el proveedor oficial de informaciones e imágenes del Paraguay para Wikipedia.org
Asunción - Paraguay - Desarollado por Apunto Web