PERURIMA HA VYRORIMA REKOASAKUE
CUENTOS DE PERURIMA
Por FÉLIX DE GUARANIA
BIBLIOTECA DE OBRAS SELECTAS DE
AUTORES PARAGUAYOS Nº 8
EDITORIAL SERVILIBRO
25 de Mayo Esq. México
Telefax: (595-21) 444 770
E-mail: servilibro@gmail.com
www.servilibro.com.py
Plaza Uruguaya -Asunción -Paraguay
Dirección editorial: Vidalia Sánchez
Presentación: Carlos Villagra Marsal
Selección y prólogo: Osvaldo González Real
Tapa: Carolina Falcone
© SERVILIBRO
Esta edición consta de 14.000 Ejemplares
Asunción, noviembre 2011 (101 páginas)
Hecho el depósito que marca la ley N° 1328/98


PRÓLOGO
Por OSVALDO GONZÁLEZ REAL
Peru Rima, personaje mítico, conocido en varias culturas, representa al pícaro, al urdidor de males y bromas pesadas, que con toda desfachatez se burla de los poderosos. La mayoría de sus desmanes lo hace contra personas odiadas por el pueblo: la autoridad constituida (el juez, el gobernador, el cura), de tal manera que representa para sus humildes congéneres un rebelde anárquico, un defensor de los pobres contra las arbitrariedades del poder.
Nadie conoce, con certeza, su origen, el lugar de su nacimiento, o quienes fueron sus padres. Como su origen es mítico, su procedencia se pierde en la noche de los tiempos, es un héroe cultural sin tiempo y sin lugar.
En inglés lo llaman "Trickster" y en alemán "Till Eulenspiegel", el burlador, el pillo, urdemales. Normalmente, va acompañado de un doble (que es su contrario) y que es tonto y no astuto y taimado como él. Su leyenda se remonta a la época de la colonia, ya que fue traído a América por los conquistadores españoles que lo conocían en Europa y que, probablemente, a su vez, lo heredaron de los árabes que conquistaron la península y que, seguramente, lo habían conocido a través de los cuentos maravillosos de origen persa o hindú.
Este simpático personaje justiciero es, quizá, una proyección del inconsciente colectivo que busca -a través del relato de las travesuras de Peru Rima- vengarse del gobierno que lo somete por medio de los impuestos y servicios forzados.
Su ingenio es proverbial, su astucia, infinita. Cuando es capturado por la policía y condenado a muerte, logra que le concedan "una última voluntad"; ésta consiste en la posibilidad de elegir el árbol del cual lo han de colgar. Extrañamente, una vez en el bosque, no encuentra ninguna rama de su agrado y cansados de andar a la deriva, los verdugos lo abandonan a su suerte. Por otra parte, la marmita que, aparentemente, hierve sola, es una estafa promovida contra el cura del pueblo. Las demás peripecias -relatadas junto al fogón campesino- incluyen engaños y tropelías sin cuento, que provocan risas entre un público humilde pero avisado, como en el caso de la rama que florecía joyas y que se la vendió al estanciero.
Cuando Perú Rima, toma un poco de arcilla y amasándola crea una paloma, su gemelo Vyro Rima lo imita y surge un monstruoso sapo. En el fondo ambos representan, quizá, el Bien y el Mal en lucha eterna, como los dioses maniqueos.
Finalmente, podemos decir que estas historias son una válvula de escape para un pueblo sometido que padece injusticias y que por medio del humor cáustico logra una catarsis liberadora.
La versión poética de Félix de Guarania, investiga la genealogía folklórica del "engañador" y sus insólitas aventuras durante la colonia, la dictadura de Francia, el gobierno de los López, y la época de la Guerra Grande.
ÑEPYRŨMBY
I
Heta árama aiko aguyguy,
Ndojeíri ko che akãgui,
Mamo aimehápe aimehágui
Che ñe'ãre opovyvy.
Mba'e nipo che apyhy,
Pyharekue che ñatõiva,
Arakue katu okoróiva
Ombyavo'ói che ruguy.
Aguata javérõ aháva
Ha ndahechái che rape,
Ha'a añembota ha aike,
Jepémo ra'e apa'ãva.
Che tavyta katuete,
Opa che mbohopehýiva.
Néima añakãpire'ỹiva
Ha amóme ave che rasẽ.
II
Oñeporandu meme
Mba'épa chéve ojehu
Ha che cheresa aikutu,
Yvága rehe ama'ẽ.
Che korasõ omohatã
Peteĩ mba'e aikuaáva,
Ñemondýipe che rejáva
Ha akãnga'úpe apyta.
Tuichaiterei mba'éma,
Mávaiko che aiko haguã
Umíva aromandu'a...
¡Ajéiko che tavyetéma!
Nda'aréi niko ahecha
Ko arohoryete mba'éva,
"Martín Fierro" rehegua
Imombe'upy añetéva.
Che mbopy'a perere
Opaite mba'e ohasáva
Ha opa rupi osẽ porãva
Iñarandu rehe ae.
III
Nane retã rembiasápe
Oimépo ha'eichaguáva
Karia'y hekokuaáva,
Nomotĩri hapichápe.
Aheka ha ahekavéva
Ha ÑANDUÁpe ajuhu,
Hákatu upe jave osẽva
Che ñatõi MBOPIPUKU.
Ajo'ovévo che akã,
Pya'e che akã hakúva,
Che py'are ojekutúva
Upe KARAI VOSA...
Ñaimo'ã vaicha ahecha
Omono'o umi tapére
Ha ogueraháva ijapére
Mitã ñembosarairã.
Ha mba'e piko ajapóta,
Maymáva che mbyetia'e.
Che kuã apýrama ave asóta,
¡Aikuatia hi'ãite...!
IV
Upéi katu, peichahágui
Apyta che ratãmba.
Ajaparo pe aimehágui,
Mano nungápe ha'a.
Oguyguy vaicha mbyja,
Che resape sapepáva,
Ha mbeguemi ohendukáva:
"Amóina PERURIMA..."
Tuichaite che ruguyhýi,
Nañeñanduveiete...
Opa che repotihýi,
¡Mba'e nipo ajapose!
Che apytu'ũ ndoikovéi
Ahecha morotĩmba...
Upépe añemohenda
Ha nacheakãnga'uvéi.
Apu'ã añemborari,
Asapukái, che rasẽ.
Péva ha'éma, ha'e
Ajora ha añapytĩ.
V
Ramiromínge oipyaháva
Karaiñe'ẽ syryrýpe,
Kóva ko che ayvu atýpe
Cheháma péina ambojáva.
Pehendumínte aipota
Sapy'ami, che irũnguéra,
Ko imombe'upy añetéva,
Ñañemoarandu haguã.
Tove tapeikuaami
Perurima rehegua.
Taivai ha taiporã,
Ñane ñe'ã omopotĩ.
Peru rape jaipukúi,
Ivai ha iporãhápe,
Ku ñañemoangatahápe
Peichagua ndajajuhúi.
Upévare añeha'ã
Ko kuatiáre ajapo,
Hekovekue ñemo'ã,
Aniche peñemyrõ.
VI
¡Ha Peru, Perurima!
Mamóma piko reime.
Ejúke, eju pya'ete,
Tahendu nde rekoasa.
Péina hendy ha overa
Ko kuatia morotĩ,
Ipype tamoĩmi
Reiko vaekue rehasa.
Reju rirérõ jepe
Mombyry para mboypýgui,
Ndereko jerohorýgui
Heta mba'e ñanohẽ.
Oime jepéko he'íva
Nde ruha mboypyriguára
Ha nde sy katu apeguáva,
Ápe ñemoñangue'iva.
¡Ha taha'e ra'e ha'éva
Tuguy nderehe oguatáva,
Paraguái nde yvy teéva
Ha ojehe nde reraháva!
VII
Heta aguyje ko ahejáva
Che pytyvõmiharépe,
Ku Ramiro, che asyguépe,
Kuimba'e momorãháva.
Ha ahávo ahecha ahenói
Porasỹ ha Yrasẽma,
Tachepytyvõ pya'éma,
Mbaraka tamboavo'oi.
Tetã javeve aipykúita
Cho Peru rapykuerére
Ha taraha ko che apére,
Hekoasa tamongukúi.
Tachepo'a po'avéva,
Che sy amyrỹipe ha'e.
Ha tosyry che ñe'ẽ...
¡Ko guarani he'ẽtéva!
Namomba'e, che irũnguéra
Ñande ru rapykuére...
Ko'ágã ñaikotevẽva
Ñande apykue apy apére.
INTRODUCCIÓN
I
Ha mucho que deambulo,
permanece en mi mente,
en el sitio donde estoy
me taladra la cabeza.
Ignoro lo que me pasa,
toda la noche me agobia,
y se enardece de día
enturbiándome la sangre.
Si acaso voy caminando
y no diviso el camino,
caigo me golpeo y entro,
aunque me quede atascado.
Voy orillando la locura,
y vivo adormilado.
Me acaricio la cabeza
y me quedo sollozando.
II
Preguntan frecuentemente
que es lo que me sucede
fijo mis ojos arriba,
mirando el azul cielo.
Me endurece el corazón
una cosa que conozco,
que me deja asustado
y me quedo mareado.
Es cosa superlativa,
¿Quién soy yo para andar
esas cosas memorando...?
¡En verdad que enloquecí!
No hace mucho que yo vi
eso que yo aprecio tanto,
las historias verdaderas
que cuentan de "Martín Fierro".
Me hace latir diferente el corazón
las cosas que le ocurrió
y de todo salió airoso
gracias a su inteligencia.
III
Será que en la historia patria
cabrá alguien quien lo emule
sombre de buen corazón,
le quien nadie se avergüence?
En mi búsqueda incesante
o encontré a ÑANDUÁ,
pero en ese mismo instante
se hizo sentir MBOPIPUKÚ.
Cuánto más mi mente hurgaba,
Me entusiasmé en realidad,
clavado llevo en el alma
aquel KARAI VOSA...
Pareciera que lo veo
fue por el camino junta
y va llevando en su hombro
juguetes para los niños.
Y digan que puedo hacer,
todos ellos me entusiasman.
Se me inquietan los dedos,
por las ganas de escribir.
IV
Después, de repente
me quedé endurecido.
Caí del sitio donde estaba,
casi muerto me caí.
Destellaban las estrellas,
alumbrándome más y más,
y suavemente me decía
"Allá está PERURIMA..."
Tremendo susto me di,
en el aire me quedé...
Ganas de todo tenía,
¡No supe qué cosa hacer!
Mi cerebro se detuvo
en blanco, blanco quedé...
Ahí me acomodé
y dejé de marearme.
Me levanté iracundo,
grité, lloré.
Esto es, me dije
desaté y até.
V
Como escribe Ramiro Domínguez
en fluido castellano,
en este canto reunido
esta vez yo lo escribo.
Sólo quiero que escuchen
un momento, mis amigos,
esta narración verdadera,
para sumar sabiduría.
Es importante que sepan
la historia de Perurimá.
Que sea buena o mala,
transparenta nuestras almas.
Recorramos el camino de Perú,
tanto en lo bueno y lo malo,
cuando estamos preocupados
algo igual no hemos de encontrar.
Por eso voy a intentar
y pondré en estas hojas,
su hermosa historia de vida,
espero que no se enojen.
VI
¡Oh Perú, Perurimá!
¿Dónde estás?
Ven, ven pronto,
tu historia quiero escuchar.
Aquí ilumina, brilla
este blanco papel,
quiero impregnar en él
tus pasos por estas tierras.
Aunque de lejos has venido
del otro lado del mar,
De tu alegre, simpática vida
aprendimos muchas cosas.
Existen quienes afirman
que tu padre es extranjero,
tu madre de este lugar,
y fuiste engendrado aquí.
¡Y que sea lo que sea
la sangre que te recorre,
el Paraguay es tu patria,
te lleva en sus entrañas!
VII
Dejo muchos agradecimientos
a quienes me han ayudado,
a Ramiro, mi hermano,
hombre de talento admirado.
Y andando voy a llamar a
Porãsy e Yrasẽma
que pronto vengan a ayudarme
para afinar la guitarra.
Caminaré a lo ancho de la patria
por las huellas de Perú
y llevaré en la espalda,
para ir divulgando su historia.
Que yo tenga suerte y más suerte,
pido a mi difunta madre.
y que fluyan mis palabras...
¡En este dulce guaraní!
Valoremos, compañeros
las huellas de nuestro padre...
Que ahora necesitamos
saber de nuestro pasado.
AMONO’O
IMOMBE’UPY MIMI
PERU REHEGUA
ITÁGUI OIKO JUKYSY...
Heta mba'ére ikatúva
Ñane mandu'a ko'ápe,
Perurima rembiasápe
Ko'ẽ ko'ẽre ojehúva.
Ha upéicha katu peteĩ ára
Ivare'aiterei...
-Araka'épo ohasáva
Tyvatã ra'ytomi-
Ipy'a tarovaitégui
Ha'e ojapyhy tape
Mamópo toho ra'e,
Pe ipy'a kororõitégui.
Oñandu isevo'i kuéra
Ijahy'ópe ojupi,
Hendy apovõ omongu'éva,
Ogue'ẽtama voi.
-Peru, mba'éiko ojehu
Ko ne arandueteíva,
Rehejátaiko okuchu
Pe ne apytu'ũ eíra!
Upévo ojetyvyro,
Oñeko'õi ha opu'ã,
Ojepy'amongeta
Ha péicha ojupe osoro:
-"Ani rejepy'apy,
Marã piko, che ra'a,
Jaikóta ñane kangy!
¡Jaiporu mba'ekuaa!"
Amóme oipykui tape,
Ohove tenonderãvo,
Jepy'ajoko rekávo
Ña Chive rópe oguahẽ.
Ohasakuévo ohupi
Itaky omoinge ivosápe
Ha oñandu pe ijahy'ópe
Jukysy ryakuãnguemi.
Ohechávo ña Chivépe
Ikorapy oitypei,
Oñembojáma voi
Ombota mbota okẽme.
"Ña Chive, aju jakarúvo",
Ojepetéma chupe...
"Nde niko hina ra'e",
He'i pe guãiguĩ oguahẽvo.
-"Tereho chéve ko'águi,
Nde oti'ỹ, rova'atã...
Noromoingei, roikuaágui,
Tereho ejatypeka!"
Tekorei ndeichaguápe
Yma namongaruvéi...
Ere eréva erehápe,
"Ko'ápe nandejavéi"
¡"Mba'e aña piko ajapóta",
Oñendymokõ Peru...
Ha peichahágui ogueru
Mamópa ojapi ha ohóta.
Imandu'a ku itakýre
Tapépe ohupi vaekue.
Ha upepete... ¡Nde raitýre!
Pe itágui ojapo paje.
Oho ombota'ỹ haguépe,
Óga porã peteĩ...
Oiko ña Merécha upépe,
Hovasyetéva guãiguĩ.
"¡Maiteimípa, che sy!
Iporã, ajépa ko ára.
Tandepo'a, Ñandejára
Tome'ẽ ndéve tory".
"Mávapa nde, karai,
Mba'e piko reipota,
Mamóguipa rejumi..."
Ha okẽ juruvy oipe'a.
"Mombyrýgui péina aju,
Osẽháguio kuarahy.
Ita nde pajéva aru,
Ojapóva tembi'u"
"Ko mba'e hechapyrãva,
Remombe'u, karai...
Péva ha'e pe aipotáva,
Tambogue py'a nandi"
Perurima ojasuru
Ne'irãmirõ guarã,
Kosinámema oiguyru,
Pya'éko ojapo tata.
Ojapyhy japepo
Ha ýguima omyenyhẽ.
Opupúma ita paje.
¡Mba'épa toha'arõ!
Upéiko ojere jere
Ha Meréchape he'i:
"Ikatu haguã heve,
Namoĩna sevoimi.
Ku "pápa" rembyremi
Ndou vaíri vaerã,
Kesu, kumanda, avati
Ha oime ku so'o kyra.
Ñamoirũmi mante arã,
Ña Maria, ko ita paje,
-Héraguima hesarái-
He haguã, mba'épa ere.
Ou ha oho pe guãiguĩ,
Korapývo opovyvy.
Ha Peru katu oguapy
Upépe oñembyesa'i.
Sapy'ánte hãimbiti,
Ijatukupe ohe'ỹi
Ha itavýta pe guãiguĩ,
Hyekuepo'i ojehýi.
Ha nda'aréirõ guarã
Pe japepo timbokue,
óga jerépe hyakuã,
¡Vokóike ojeju meme!
Peru katuko opu'ã
Oipyvu pe japepo,
Ipatulápe oha'ã
Ha hégui opa opopo.
"Pejúke, peju joa
Ja'u kuchara jerépe,
Ha heve haguã ñandéve,
Perúkena ityrarã..."
Maymáva ho'a ho'a
Hógape kuéra peve.
Oguerúva karuve
Ha mandi'o, jahecha.
Vy'ápe okaru hikuái
Ha Peru ojererovu,
Ita ipajéva ojekuai
Ha ojapo karuguasu.
Hyvatãporã rire,
Peru ojereropu'ã,
Ha he'i ohotamaha...
¡Mba'e piko oipotave!
Torypápe umi guãiguĩ
Ojapichypa chupe...
Néima katu ojerure
Ojevy haguã voi.
"Voieténte aju jevýne",
Ohokuetévo he'i,
"Ndachearéi vaerã, aipyhýne,
Ko tape... ha ambiri...!"
¡Kóva katu mba'etéma!
Aniche ivare'ave...
Ivosápe ita paje
¡Mba'éiko oikotevẽvéta!
VYRORIMA HE'ÍVA...
Heta mba'e ha'e'ỹva,
Ápe ha'e oguehohẽ,
Oimérõ ha'e jevýva,
Marave ndoikói, aje.
¡Maravichu, maravichu!
Pehendúva pehendu...
"14 de Mayo ára
Isásórõ ñande yvy,
Ko'ẽ pyahu oñembojáva,
Rosẽ roguerohory"
"Tavayguára ñesãso
Oguahẽvo upe hu'ãme,
Oñepyrũ ko tetãme
Tekojoja ojepyso"
"Ore pópe tetãsã
Roñomoirũma vy'ápe,
Romba'apo torypápe
Ko Paraguái topu'ã"
"Ko ñesãso ndaha'éi,
Oguahẽva ijehegui
Ku akãrakúgui rei...
¡Upe japu che nda'éi!"
"Tavaygua ombo'e jepytaso,
Umi ohupi vaekue héra,
Pa'i Cárdena, Antequera,
Omyatã ñande reko"
"Umi ñande jereguápe
¡Mba'eve ndo'a porãi!
Ha oñeha'ã ñemihápe,
Péichapa nomomarãi"
"Aipo Espínola okoroi,
Paraguáije tojoaju
Ha Guenosáire tou
Heseve tojejopoi"
"Upevére Paraguái
Oñemyatã myatãvéva
Ha umi vyrope ojojai
Ha ko'ýte tuichavéva"
"Ha ako Belgrano oguahẽro
Oñemombóma ore ári...
¡Ha oréma vokóike ipiári
Takuarýpe roho upérõ"
"Aty oiko iñypyrũha
-Velazco upépe okapu-
Ha opu'ã ojererovu
Ijehe ñane retã"
"Kuimba'e imbojoja'ỹva,
Francia, Yegro, Caballero
Pytã, morotĩ, hovýva
Omoñepyrũva upérõ"
"Mil ochociento catorce,
Ko'ẽ pyahu omondoro
Karai Francia vy'apópe,
Tendota ojeporavo"
"Petỹ rokýicha opu'ã
Ñande yvy marane'ỹ.
Henyhẽ mba'erepy,
Maymáva ijyvy porã."
"Omboty tetã rokẽ
Avave oike'ỹ haguã,
Ñesãso omboha'ete,
Vy'apavẽ oñemoña"
"Ha upéi ha'e oho rire,
Oiméma hekoviarã
Carlo Antonio Tendota,
Jeroviaha kuimba'e"
"Hendápe aja aipopyhy,
Che "servicio" aikuave'ẽ.
Ha Peru ave ijati'y
Tembiaporãme omboja"
"Hetaite roime vaekue
Tenondete sapukáipe.
Jurua, ñe'ẽ jojáipe
¡Tatapejúpe roike!"
"Ha che ryke'y, hekópe,
Péicha péichante oha'ã,
Ohupi jepeko ipópe
Tetã ao pyahurã..."
"Jepevénteko irari,
Ha'e Paraguái hekópe.
Ha che aha voi
Che mondo haguépe Lópe."
"Európape aha chave
Aikuaaha'ã potávo,
Ha heta mba'e aikuaávo,
Amba'apo upe rire"
Che ryke'y ojapyhy
Kokue "La Patria" ha "Estancia"
Ha tara'e iposyry,
Omba'apo vaekue opáicha"
¡Péina aña omoinge ipo
Ha Výro rembireja
Osoro ha oña'yña
Havẽ, ituju ha he'õ!
Aipeju, amonguarahy,
Tiña'ã jepe aiporu
Ha upévare ijapehũ
Oñohẽ che resay...
Ndaikatuvéi ahecha
Mba'etépa he'ive...
Hákatu amo uperire
Hasypeve hesakã.
Che resa'ỹi ramoguáicha
Aipekáva jevyevy,
Mbegue mbegue arojevy
Upe tapykueveguáicha.
Ha upéi jopara para
Ikatu jevy ahecha,
Ha umíva amoĩ ko'ápe
Jepeve pa'ã pa'ãpe.
- Tiña'ã: Anteojo
VYRORIMA KUATIA JOAPY...
Hasypevéko ikatúva
Amyesakãmi jevy,
Vyrorima omombe'úva
Paraguái rekopoaty.
"Don Carlos Antonio López"
-He'ive Vyrorima-
"Oiporu mba'ereta
Franciakue opytáva ipópe"
"Omoñepyrũ jevy
"Seminario" he'íha
Ha "Academia" verapy
Ñe'ẽ porã rehegua"
"Mandu'aháva osẽ
"Repertorio Nacional"
"Paraguayo Independiente"
Pya'etéma ave oveve".
"Ha ñe'ẽ mbokuatiaha,
Paraguái mba'e teetéva
Omba'apo retia'éva
Heta mba'e oikuaauka"
"Aula de Filosofia" guive,
Dieciséis Mitãrusu...
Európa peve oguahẽ
Ohekávo arandu"
"Ha umi mba'eta ojapóva
Hysyikuévo jaipapa...
Paraguái, ñane retã,
Mombyryete peve ohóva"
"Don Carlos-pe ombyekovia
Ta'ýra Solano Lópe.
Ha'éma "bandera" ipópe
Upégui ogueroguata"
"Mba'e ojejapo vaerã
Ijatýva ápe ha pépe
Vy'a ha tekoaguyjépe
Maymáva oguãrarãmba"
"Péicharõpa ava oimo'ãta
Ñande yvy imarãtaha,
Ha nipo ra'éva opáta
¡Ha yvýre opytataha!
"Umi tetã mbohapy
Ñande jerére oguahúva,
-Ñuhã omosambukúva-
Outaha ñande rapy"
"Ñane retãygua ohetũvo,
Solano-re ojejopy...
Ha ha'e, ituru ombopúvo
Kyse, mbokápe ondyry"
Péina ágã aike jevýta
Aipykúi tape che año...
ỹro katu che tavýta
Vyro kuatia oje'o.
Asẽ okápe aporandu,
Umi tuj a tujavépe
Topovyvy ymaguarépe
Tomomyi akãngatu.
Ha tachemoirũ ikatúva
Vyro ñe'ẽ myesakãme
Ha topyta ñane akãme
Hetave mba'e ipyahúva.
Che rohendu ha aikuaa
-He'i osẽvo karia'y-
Mba'épa jepy'apy,
Oikóvanga ne ra'ã.
"Eheja tama'ẽmi,
Anichéneko aharu
Ha peichahágui agueru
Ñe'ẽresa kytomi"
Ha jarovia'ỹ vaerã
Pya'etéma omopotĩ.
Ha péina ápe amoĩ
He'íva Vyrorima.
PARAGUAY "ALIADO" POGUYPE
Jápyke aiko amombe'u
Ñane retã rembiasa,
Peru ha Vyrorima
Rekovekue añapi'ũ.
Výro kuatia che pópe
Añeha'ã amyesakã
Jepevénte oña'ỹña
Tujágui ou ha ohópe.
"Upe ñorairõ opávo
-He'i upe Výro kuatia-
Paraguaýpe oikepa
Ipópe Icuéra ho'ávo.
"Ha po ro'y pukukue,
Tembiguái ndive omandáva,
Sarambi mante ohejáva
Ápe, pepe ha amove...
Upe "Aliado", monda,
Nomohembýi mba'eve,
Okẽ guive ogueraha
¡Mba'e nipo ohejave!
"Tetã Reko Kuatia
Pyahu ojapo vaekue,
Ñande reko omoingoe
Ha ohundi tekojoja."
"¡Mba'e oheja ñorairõ!
Maymáva iñembyahyipa.
Ha mbovymi tetãygua
Ogueropu'aka heko."
"Upéi osẽ umi pytagua,
Ñanderejámarõ yvýre,
Hapykuerépe oheja
Hembiguái ñesambyhýpe"
"Ojehecha porãite
Mba'épa oipota hikuái:
Aipo "ñesasõ" rãngue
Ombopyguy Paraguái."
"Teko pyahúje omoĩ,
Aipo "civilización"
Ha oñepyrũ "la función"
Ñande apyhy morombi.
"Aipo ‘eheja tojapo’
Ombohapóvo hikuái,
Oipehe'ã Paraguái
Ha ombopoty Nueva York."
"Agosto 15 guive
-Ocho setenta ryepýpe-
Sarambi, mba'e hypýpe
Guarani retã oike."
"Aliado rekombo'épe,
Tendotáko ojopyru...
Tetã ndoikovéi ha'epe
Ha "omanda" umi aruru.
- "Eheja tojapo": "leser faire"
ÁPE OPA CHE PURAHÉI
Ápe opa ko purahéi
Heta mba'e omombe'úva,
Perurima oguerúva
Oporombojepyhéi.
Ha Vyrorima, tyvýra,
Ñaimo'ã ojererovúva
-Ha'éko ku iñarandúva-
Okirirĩ ha ombyatýva
Tekoasa hechapyrã.
Kuimba'e jeroviapýva
Tembiapógui okañy'ỹva
Ñande ykére oñemyatã.
Jahupíkena yvate
Pe ñande kéra yvoty,
Ani jaguevi mba'e
Ha imarã jeroviapy.
Ndaha'éiko mba'eve
Oimérõ jajejopýva...
Ñane ñe'ãme hendýva
¡Nane myañáne amove!
Ñane retã jahayhúva
Péina pépe ojepyso,
Ñapu'ã ñamondoro
Toguahẽ ko'ẽ ipyahúva.
Perurima ha ityvýra
Rembirejakue oikovéva
Akoi ñande resapéva
¡Ára ypytũ toharýva!
ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA
(Hacer click sobre la imagen)

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA
(Hacer click sobre la imagen)
