POESÍAS EN GUARANÍ DE FÉLIX FERNÁNDEZ
KANGUE REKYI
Solano López, taitapavẽre che mandu'avo
Junio 24, 1926
Ojekuaáne mombyry, amoite ára ruguáre
Ñande ári oúva hína peteĩ tatatĩna
Kambápe heropýva, hetakuepe heruguãre
Ypy’a pochy gua’uva oipyhységui ko Tetã
Mburuvicha oguev’i’ỹvaje oĩ ijokoharã
Ha jeperõ ohecha ñande ári omyasaĩ
Kyhyje ndoguerekóire ¡Mariscal mantevarã!
Je ojeity mboka pa’ũme hekóitepe Paraguay
Che py’a asyrei ndikatúi amombe’u
Ndikatúiri aescrevívo: ¡Che ahy’ope che juvy!
Oñanire che retépe avei López ruguy
Veterano reikovéva, che rendúpa nde che Ru.
Aipota reju che ypýpe Mariscal ñamomorã
¡Ha pende rekove kuére toñe’ẽ Cerro Kora!
CIEGOMI
Asunción, invierno, 1925
Iro’ỹsã, haivi ru’i, ka’aru pytũmbypávo
Ni jasy ndohesapéiri. Arai omo’ãmba.
Upevére ciegomi, tupãmba'emi rekávo
Che rendápe ipojái ojururévo iko’ẽrã
Ambohasanga che ichupe, che py’a juka asýgui
Ha hese ave ama’ẽhápe, ko "pira" akytãmi
Ha’e uperõ che py’ape: "Ko tuja anga hoga’ỹgui,
Oikomínte otyryrývo, ndijavýi ku mitãrmi..."
Ñaimo’ã ku oñembyasýva, mbeguekatumi ohokuévo.
ohupi ijao ruguái ha omokãmi hesay
Ama’ẽ aína hese ha ahecha amo ojerévo
Ndijavýi ikane’õva. Ha poytami oñembo'y...
¡Tie’ỹrãrõ ñaimembáne! Hechagiha ndikatúi
Ohupi pe yv akytã. Ha ichupe anga oha’ã
Maerã piko ojapi... Vy’a ambuépa ndojuhúi.
¡Oú haguã oñemotie’ỹ ohechapýpe ituja!
"Marãngapa che japi" he’imínte ha’e upevo
"Ko che aikonteva rei yvy ape ári atyryry.
Che afán ajovasa... Ha añembo’emi akekuévo.
¡Penderehe che ra’ykuéra, ani haguã peiko asy!"
"Marãngapa che japi, ciegomi che rechahápe.
Ha’e ndavalevéihape ni aipo marãverãite.
Aikomínte ta’ãrõpe ahapeve Tupã rendápe...
¡Ha upépe aime rirémo ikatu apytu’ũete!
"Marãngapa che japi... Chéko tupãmba’ejára.
Che resa ndarekovéigui ikatu’ỹva ajapo.
Che mba’e ky’akuemíre che jahéiva Ñandejára.
¡Ha peẽ pe che recháma máichaitépa che aiko!"
Ypy’a kane’õitégui váichante okirirĩ
¡Ha oñesũpehẽ ohóvo ijurúpe iñe’ẽ!
Pyhare ho’a hi’ari. Ha ysapýpe oaho’i.
¡Ha ko’ẽtĩmba jave ojetopanga hetekue!
KURUSU YVAHAI
Dice que allá el año 1969
fue ahorcada en una rama de yvahái por orden de los Aliados,
una mujer de nombre María Teresa Cuevas
a quien se le atribuía ser espía del Mariscal López. (Itauguá, 1924).
Rosẽ sapy’aite ore tapyigui roguatávo
Mokõi oñopehengue. Ha roinupã tape puku...
Peteĩ tesapirĩme ¡moõpa che, che mandu’avo!
Roguãhe aipo "kurusúpe"... ¡Ara oguyguy ha mypytũ!
Ñaimo’ã ko che rete ipirĩ ha osunumbáva
"Yvaháigui" rohechar õsaingo ha ojepoity
Aipo póra oje’eha... Ko mba’e nde vaipáva...
Ha hendýma honondépe ndijavýiva tataindy
Pe ãngue oikotevẽva he’i chéve upe che irũ
Pya’evéna eguata... Ndaha’ei ñembojaru...
¡Ekirirĩ ha tenondéke tereho nde uvei!
Ndaje osẽva oky potarõ kuñami po’i puku.
Mariscal rakyjuerépe ohechauka manterei
¡Ombyasýgui oimo’ã’ỹre imanongue varã nikũ!
CHE PAÑUELO
Che pañuelo rohayhu: remimbi, rejeguapa
Yvytu isaraki ha remokãva che ry’ai
Neporã ha rejajái. Che ati’yre reveve.
Che karia’y nendive. Che rejápa nahi’ãi
Che pañuelo ryakuãmba, amokãva nde pype
Che rova kane’õngue ku aguapyrõ apyty’u
Nendive vaicha yvytu oipoka piro’yhápe
Vevuimi cheati’ykuápe che angata mbeguekatu
Opaite jevy’ahápe mbeguemi tandepichy
Kuña povevui asy oñe’ẽvo che apysápe
Che kyvy nde rayhupápe che kuãtĩre toveve
¡Tahetũseve seve che py’a jukapeve.
Kóina agã romondóta che partido rayhupápe
Eguãhẽke toryhápe tavy’a, tasapukái
Tohendúke Paraguay Ha maymáva topáypa
Peveve, pejuasapa, nembo vívarõ hikuái.
Nde ha’e jerokyhápe tenonde nde sarakíva
Nde ha’e ku ahayhurníva, oñopũva che ñe’ã
Roheturõ sapy’a che pañuelo neporãgui
Okukúi vaicha yvágui ku mba’e hechapyrã
Ha amanorõ sapy’a hi’ãitepa che rendúva
Ha ipañuelópe ohayhúva aipota ojapysaka
Tojapo pe aramboha che pañuelo apytégui
Ha ijuky ha ahetũségui chakãguype taraha.
JUAYHUPAVẼ
Reikuaárõ mombyrýguy kuatiámi apytépe
Peteĩ taperekuépe che kupy ojoja hague
Ysyry satĩ asýicha remokãvo nde rovágui
Ehekýi nde pyti’agui: "Opa che rayhuhare".
Ikatuvaránga’u ndahypái ko mborayhu
Oñemyatãva che pógui ne ñanágui chedive.
Reikuaávarã uperõ che ñe’ã opytu’úvo
Chendive omano hague upe nde rayhuhare.
Nahi’ãinte piko chéve reñomi nde py’apýpe
Ñame’ẽ vaekue jasýpe mokõive ñaneme’ẽ.
Jajuejávo ko yvy ári peteĩ mba’e mbyasýpe
Ndi’aréi opa yvyguýpe upe nderayhuhare.
Ha opáiteva toikuaáke maichaitépa rohayhúva
Nderehe che kunu’ũva, che mitã guive guare
Ajeívo upe nde ypýgui oimeramo oporandúva
Ere chupe reñandúva: "Opa che rayhuhare"
Fuente:
ANTOLOGÍA DE LAS MEJORES POESIAS EN GUARANÍ
Selección e Introducción:
RUDY TORGA
Editorial El Lector,
Asunción-Paraguay,
1998 (pp.214)
ENLACE RELACIONADO:
ÑE’ẼPOTY ATY – VOCES DE POETAS EN GUARANÍ
por FELICIANO ACOSTA y NATALIA KRIVOSHEIN DE CANESE
Editorial Servilibro, Asunción-Paraguay 2005