PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
RIGOBERTO FONTAO MEZA (+)
29 de Diciembre de 1900 - 29 de Diciembre de 1936
 
RIGOBERTO FONTAO MEZA (+)


Biografía

RIGOBERTO  FONTAO  MEZA - ÑANE  RETà RUVICHAITE  PYPORE

Mokõipaporundy

Ñe’ẽhaihára PEDRO ESCURRA FRANCO

 

Ñe’ẽpotyapohára. Rigoberto Fontao Meza. Hi’arapáy 29 jasypakõi ary 1900 jave  aipo Tapeka’aty, tava’i, San Pedro ryepýpe ha  avei hi’arake  peteĩ 29 jasypakõi ary 1936-pe.  Táva San Pedro Ykuamandyju ryepýpe. Itúva Benjamín Fontao ha isy Marciana Meza. 36 ary ohupytýjave oho apyre’ỹme.

Mbyky hekove ha ikatupyryrasákuri. Ha’ete ku oñemboúva’ekue  sapy’amínte. Imitã guive ombyaty pya’e umi imba’ekuaa ha’énte ohekáva.  Ikatuháicha ojeporeka. Oguata mombyrymbyry aranduka rekávo, umi mbo’ehára oipytyvõ chupe, ohechakuaágui pe oñemoaranduseha. Péicha pya’eterei oñemotenonde mba’ekuaatýre  iñirũnguéra   apytépe. Heta mba’ére ha’e oguerekókuri pokatuporã.

Upe hogajerére oĩva’ekue umi te’ỹi, hesekuéra ojesareko ha oikũmby chuguikuéra umi imba’ekuaa, ñane avañe’ẽ ha umi pohãrehegua. Rigoberto ñe’ẽpoty oguereko  peteĩ mba’e, omoñe’ẽkuaaiterei umi tekoasy ñandejopyvaipakuaáva, oñanduporãgui yvypóra rekoasy hete ha hi’ãngapýre.

Okaraygua mbo’ehao, ikatuháicha ojejapo ha oñemba’apo hyepýpe. Upe ñe’ẽkuaa ha’etevoínte oguerúva’ekue hendive apyre’ỹgui.  Umi ñe’ẽpoty heñóinte pe ikorasõme ha pya’e pe hyakuãporã iñasãi mombyryeterei. Umi mbo’ehára ohenduséva chupe pya’e ombohasa umi temimbo’épe. Tapicha ipy’aporãva ogueru chupe paraguaýre.

Heko okarayguágui ha’e oha’ãngakuaa umi guyrápe. Ijahy’o ome’ẽkuri. Umi mymba rekove  mombe’upýpe oikuaauka.  Umi temiandu oguerekóva’ekue ja’e chupe  iporãha hape  ikyrỹiha. Pévare ha’e oñandueterei opámba’e. Oguapýjave umi mba’embyasymi térã umi mba’epota ndaikatúiva jajokoporã  py’apypa’ũme.

Ỹmave hetave kuimba’e oho tetã poyviguýpe omba’apo, oḡuahẽvove chupe aravo. Tetã poyviguýpe oñemoĩ oñembokatupyry, San Jorge ra’ykuérandi. Opa mboyve hembiapo upépe oikuaa oĩha pe tahachi mbo’ekuaa pumbasy rehegua. Osẽrire, pya’e  oñemboja oma’ẽ  ijapytepekuéra, ohendu ha oñekuã. Opaichagua tembipurupúre ikatu repoko ha  reñeha’ãhaḡua hese katuete reñepytyvõ.

Pya’e oñepyrũ ombopu umi ombopuséva. Upérõ upe mbo’ehao rokẽmevoi rembopukuaáva’erã pe mbaraka, reñemonhendakuaahaḡua.  Oikeporã upe atýpe. Pytyvõhára mbarete oiko chugui tahachi mbo’ehaópe. Ñe’ẽpotyapohára upépe oĩva’ekue ha’ehína Dario Gómez Serrato ha Rigoberto Fontao Meza.

Umi pumbasyreko oñembohasakuatiáre, ikatuhaḡuáicha ombopu umi ombopu’ỹva’ekue térã umi ambue ombopuséva. Pévape ikatupyry Rigoberto ojapohaḡua ha hetápe oipytyvõ. Opaichagua tembipurupu ohendu upépe. Omotenondekuaa umi tembiapo oñeikotevẽva. Ãngirũpaite upépe pumbasyhára. José Asunción Flores haimete ijavegua.  Opytu’urãngue José Asunción omba’apo pe polkarehe.

Ojaporire pe polka ipaínope, hérava Manuel Gondra. Upéi oñepyrũ ombopu’imimi opaitehendápe pe pumbasy mbo’ehao ryepýpe, pe polka Rogelio Recalde mba’e, hérava Ma’erãpa reikuaase. Omoambuérupi pe polka Ma’erãpa reikuaase, oñeporandu chupe mba’épa pe ohekáva, mba’épa pe ojuhuséva, mba’ére ombopueterei. Iñakãraku hese. Upéinte oguenohẽ mbeguekatuve ha omyanyhẽporãve. Ipu’asyve, ha’ete osẽva ñanekorasõgui.

Rigoberto ohendutapiákuri  José Asunción rembiapo, upévare oikuaaporãva’ekue  umi Flores mba’epota  pe pumbasy pyahu ha’e oguenohẽsevahína.  Upe pujeroky pya’e oguerekóva  ñande polka ha’e  omombegueve oguenohẽhaḡua  pe guarania.  Polka Ma’erãpa reikuaase ombohasa guarania  ñemomýime. Guarania Jejui ha’e peteĩha, ndoguerekói  ñe’ẽpoty.  Nosẽi  avavépe. Flores ãngirũ aveíkuri Dario Gómez Serrato. Karai Dario ñe’ẽpotykuéra ha’ehína polka-pe  ḡuarã. Péicha ojehecháva.

Flores ojapoparire pumbasy, ohenduka, upépe oñepyrũ Rigoberto rembiapo pe iñe’ẽpotyapo. Péicha Arribeño resay, guarania mokõiha, ka’aty guarania  mbohapyha ha India guarania irundyha, ko’ã mbohapy oguereko ñe’ẽpoty ojapóva’ekue  Rigoberto Fontao Meza. India ñe’ẽ  upéi ojepe’a ha oñemoĩ hese ñe’ẽpoty ojapóva’ekue Manuel Ortiz Guerrero. Péva omoñemyrõkuri Rigoberto Fontao Meza-pe. 

Jejui, oñembopúkuri, peteĩ ára, 24 jasyteĩ ary 1924-jave. Ojapo 90 ary, Benigno López Carrillo rogakuépe. Avei pe purahéi,  El Arriero, omonde pumbasýpe hese, karai Mauricio Cardozo Ocampo. Pe kuimba’e ha’ete pe póra ndopytái peteĩ hendápe, ojechuka ápe ha pépe, sapy’ánte jaguáicha oñemuña.

Heta ñoha’ãnga oheja kuatiáre. Mamópa  opytapa umíva. Ojeikuaa oguerekohague ijaty ha ha’evoi  omyakã ojapohaḡua ñoha’ãnga heta hendápe.

Heta tavaygua ojegueraha ka’aguýre ojepuru mymbáicha omanómeve. Okirirĩ umi mburuvichakuéra ñembotavy, oheja pytaguápe oipuruhaḡua mbarete ha pokarẽ tetãyguáre. Ka’atýre ochyryry umi kuimba’e okaraygua ho’áva mba’epochyguýpe. Umi tapicha rekoverasy rendy ka’aguýre overa ha ñahendu  tukumbo  ryapu  mombyry  guive. Ñahendu ñe’ẽ henyhẽva tasẽgui. Tape ka’atýre ohóva, umíva ndouvéima. Flores pumbasy ogueropurahéi umi mba’e. Pévare avei Rigoberto ñe’ẽpoty ñembyasýpe omonde umi pumbasy Flores mba’éva.

Arribeño resay. Ava oho oiko umi táva ambuére, hetamba’evai ohasa. Ha’eño oipykúi umi tape, sapy’ánte ojejuhu ha oguahẽporãite. Oñemohembýjave  pya’e opyta ha’eño. Ñande táva Paraguaýre heta okaraygua ou opyta ojeporeka jahechápa ndojuhúi umi mba’eporãmi  ikatúva oipytyvõ chupe.

Jehecharamo apytépe  ono’õ techaga’u pe ñande tavamíre, ñande yvymíre, opamba’e  jahayhúvare. Táva pyahúpe nderejuhúi mborayhu hape neakãme  hyapu iñe’ẽre’ẽ pe hi’ãngagui osyrýva ha mombyry reime nemborayhúgui opytáva’ekue  ñanera’ãrõmi.

Rigoberto Fontao Meza iñe’ẽhaikuaa ha avei oñandurasy  omoñe’ẽpotývo arribeño resay. Pumbasy Flores mba’e. Flores túva, herajoapy Volta, pytagua europagua, isy  te’ỹi, héra Magdalena Flores, yno’õ  karakarapegua, upépe avei opytákuri  kuña Pajagua ha kuña Guaikuru rembyre, umi jejuka ndohupytyiva’ekuépe. Petrona Pajagua ha’e pe herakuã mombyryvéva’ekue. Imbarete ha imba’ekuaa. Magdaleta ojaojohéi upérõ karai Manuel Gondra rógape ha umi karai poguasu rógape.

Te’ỹi memby, te’ỹi isy. Máva he’ikuaa pe india ndaha’eiha isy rekove ryapu.  Te’ỹi rekoverasy iñapysẽ pumbasýre. Fontao Meza, ka’aguygua omoĩ umi oñandúva. Te’ỹi  ha’e avei ñandeichagua. Hekoverapóre avei Rigoberto ojepovyvy ohaihaḡua umi iñe’ẽpotyporãite. Upe hi’ãngapýgui oguenohẽ umi mba’embyasy resay ñe’ẽhaíre.

Umi oñe’ẽreíva, sapy’ánte he’i Rigoberto Fontao Meza, ndaha’éiha tetãygua, aipo, ha’eha pytagua. Tuicha ojejavy umi iñe’ẽhaireíva.

Pe oñemoambuépe India ñe’ẽpoty, oñemyrõvai Rigoberto, oheja táva Paraguay ha osẽ oho oiko okaháre, omba’apókuri umi mburuvicha ijao sa’yakýva ndive, heta  hendápe ojehecha, heta távare oguata,  peteĩ kuñataĩ iñimiarirõ omombe’u ojevyhague amo ipahápe omanohaḡua isy ha itúva rógape.

Hembiapokuére ñanemandu’ávo tekotevẽ tekotevẽ avei jahechakuaa ambue hembiapokue.  Mba’épa nerohasẽ. Mutilado de guerra. Ka’apoty. Nde clavelkuemi. Poniente ruguáicha. Congoja. Ndavy’airamoguare. Guerra tiempopeguare.

Chakoruguáre heta ára ojapyhara hetã rayhupápe. Ary 1932 ha ary 1935-peve. Jejapi rapykuere avei opyta hetére. Nomomba’eguasúi. Pya’etereínte ikorasõ ikangy ñandehegui. Che aguyje peẽme ḡuarã.

Fuente: PEDRO ESCURRA ESCURRA (peitoezkurra@gmail.com) 

 

 

RIGOBERTO FONTAO MEZA

Nació en San Pedro del Paraná, en 1900 y murió en Asunción en 1936. Cultivó la novela, el teatro y la poesía. Durante la Guerra del Chaco, publicó el libro "INFIERNO Y GLORIA".  Y posteriormente, otro de cuentos con el título de "HOJAS MUSTIAS".

Escribió las siguientes obras teatrales en guaraní: "PYTAGUA CHE RETÃME", "MINA VERDE" y "OJE CASTIGA’ỸVA".

En poesía, se conserva de su romántica cosmovisión, las siguientes obras: "ARRIBEÑO RESAY", "KA'ATY" -con música de José Asunción Flores-, "EL ARRIERO", "MUTILADO DE LA GUERRA" y "MA’ERÃPA REIKUAASE".

En la poesía "MA'ERÃPA REIKUAASE" se intercala el idioma español con el guaraní. Un recurso que en muchos poetas de la época fue una práctica común. Considero que fue una experiencia que abrió camino a la literatura nacional y ha contribuido a crear un clima favorable a la afirmación del bilingüismo paraguayo. Y por qué no, a la literatura bilingüe.

Fuente: ANTOLOGÍA DE LAS MEJORES - POESIAS EN GUARANÍ. Selección e Introducción: RUDY TORGA- Editorial El Lector, Asunción-Paraguay, 1998 (pp. 214)

 

 

RIGOBERTO FONTAO MEZA : (1900-1936)

Diarios y revistas publicaron sus trabajos. Autor de los dramas sociales "NAUFRAGIOS" y "MINA VERDE".

En su libro "Infierno y Gloria" expresó los horrores de la guerra del Chaco y «el sentido de liberación que presentía para nuestro país», según afirma Carlos R. Centurión en su voluminoso trabajo «Historia de la Cultura Paraguaya».
Otra de sus obras es "Hojas mustias".
Fue el autor de la primera letra de la guarania «India», y de varias otras que tienen música tales como Arribeño resay, El arriero, Mutilado de la guerra.


CA’ATY - Música de José Asunción Flores. (N. del E.)

Amó mombyry
cerro mi cupepe
ca’aguy mbytépe
che valle ocañy.

Sapy’á mi raicha
ca’á type ayú
jha opytá co’aicha
ro jhechaga’ú.

Tras de aquellos montes
arroyos y cerros
yo imito doliente al urutau.

Y mi lindo pueblo
en largo destierro
me da la nostalgia
del mbaracayu.

Anivé angana
che compañero
ore corazó reikyti asy
oimé aveí co ore cuera entero
ore sy mimí jha ore valle jhovy.

 
Fuente: El trino soterrado. Paraguay : aproximación al itinerario de su poesía social. Tomo II - Autor: LUIS MARÍA MARTÍNEZ - Edición digital: Alicante : Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes, 2002 N. sobre edición original: Edición digital basada en la de Asunción (Paraguay), Ediciones Intento, [1986].
 
 
 

Enlace interno recomendado : SONIDOS DE MI TIERRA - FASCÍCULO Nº 18 . SANTIAGO CORTESI y RIGOBERTO FONTAO MEZA. ABC COLOR - www.abc.com.py . Coordinación Cultural: LUIS SZARÁN, Coordinación Artística: LUIS ÁLVAREZ, Coordinación Ejecutiva: VÍCTOR DESTEFANO, Diseño Gráfico: EDGAR AMADO. Diseño de Tapa y Contratapa: BIEDERMANN PUBLICIDAD. Editora: EDITORIAL AZETA S.A.

 




Cantidad de Obras Registradas: 10
Para Acceder a cada Obra, por favor haga click en la imágen.




 

Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA