PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
PEDRO ESCURRA FRANCO

  JOSÉ ASUNCIÓN FLORES - Por PEDRO ESCURRA FRANCO


JOSÉ ASUNCIÓN FLORES - Por PEDRO ESCURRA FRANCO

JOSÉ  ASUNCIÓN  FLORES

ÑANE   RETà  RUVICHAITE

Hai  mbohapyha

 

Por PEDRO ESCURRA FRANCO

 

 

 

JOSÉ ASUNCIÓN FLORES.  (Hi’arapáy Paraguaýpe  27 jasypoapy 1904 ha omano  Buenos Aires-pe 16 jasypo 1972) Isy Magdalena Flores ha itúva Juan Volta.

Héra ypykue José Agustín, upéinte pe itáva réra omokyre’ỹ chupe omoĩhaḡua hérarõ. Ogueru iñakãme yvatégui mba’eporãpavẽ. Ñande ypykuéra ruguy ome’ẽ chupe pe mba’ekuaa ñande rapoite rehegua.

Mba’epurorypavẽ oguejy yvágaguiraka’e peteĩ ãnga katupyrykatúre, mandu’a oĩháme hese ñahendu ojeguerochichĩ. Umi ava ojehovasapyrémante ikatu ojapo umi mba’epurory ijojaha’ỹva ko yvy ári, ikatúva ojogua umi ñahendúva yvagapýre.

Ñande ypykuéra membykuña pe isy, oikóva’ekue táva Paraguay rembe’ýre. Tendota Manuel Gondra rógarupi, tava’i Chakarítagui ñasẽvo yvategotyo. Pepuntakarapãme,  isy  Magdalena Flores, upe kuña katupyry.

Peteĩ ikichiha omomemby chupe, upe 27 jasypoapýpe, ary 1904 pe. Magdalena, ombohéra chupe José Agustín. Upéinte omoambue ha’e pe héra ikaria’yrire ojapójave pe guarania. Ipaíno karai guasu Rafael Gondra. Itúva ha’e Juan Volta ndopytaivoi mamove, katupyry ombopukuaáva opaichagua mba’embopuha.

Flores, okakuaa paraguaýre. Omboveramimi sapatu akãhatã pa’ũme. Imitãme ombosope mbujape Tupão San Roque rovái, pevakuére ho’a tahachi poguýpe.  Ndikatúi oñemoinge chupe tekosãkotýpe, pe imitãrupi.

 Ojegueraha Tahachikuéra apytépe, oĩháme umi mbopuhára. Iñãkãguapyhaĝua oje’e, upérõ oguereko 11 ary, upépe oñemboja ha oñemoirũ mitãrusu Félix Fernández rehe, ñe’ẽpapára ha trombón mbopuha. Ombo’e chupe mba’éichapa ombopúva’erã. Pya’eterei ikatupyry Flores upe mba’e ñembopúpe.

Upéi ombo’e chupe umi mbo’ehára Mariano Godoy, Eugenio Campanini, Nicolino Pellegrini ha Salvador Dentice. José Trombón oje’e chupe upépe, ombopu umi tahachi atýpe, avei ojuhu peteĩ ravel tuja ha oñemoĩ avei oñeha’ã hese.

Iñangirũ tahachi mbopuhára apytépe, heta tapicha katupyry, Félix Fernández, Manuel Rivas Ortellano, Rudecindo Lugo, Dario Gomez Serrato, Silvestre Jovellanos, Santiago Torres, Manuel Cardozo y Gerardo Fernández Moreno.

Oguerekójave mokõipa ary, ombopújave pe polka ma’erãpa reikuaase, oike iñakãme peteĩ mba’e, ombotove mba’epu kyre’ỹ, ombopu mbegueve, iñambue chugui, hyapu asyve, ñane ñe’ẽicha he’iraka’e, upe omombeguevépe oñandu ipu asyveha.

Te’ỹi purahéi iñembyasykuaa. Ñande jareko mba’epu asy ñane ñe’ãme, kóicha ipúva he’i ijupe ha ohorei hese. Opytu’urãngue ombopujeýma ha omombeguepa, ja’e chupe  umi polka ohendúva. Ojepicha chugui heta iñirũnguéra, ojapohaguére upéicha.

Hetave omba’apo pe polka Ma’erãpa reikuaase rehe, ojapóva’ekue Rogelio Recalde, karai Concepción-pegua. Umi mbo’ehára Campanini, Dentice ha Pellegrini ojerure chupe ohohaĝua avei oñemoaranduve Gimnasio Paraguayo ryepýpe, mbo’ehára Virgilio Centurión ha Carlos Esculies ndive, mokõivéva katupyry ruvicha.

Oñeme’ẽ chupe imba’erã peteĩ Violín. Omombe’u chupekuéra mba’épa ojapo pe polkagui.Iporã he’i chupe mbo’ehára Centurión ha Esculies, emba’apove hese ohendu jo’ajo’a ha’e, sapy’ánte iko’ẽmba ombopuhápe, oheka pe ohekáva hese.

Ha’e oñandu heta mba’e oguerekoha ikorasõ ryepýpe. Isy, te’ỹi ñemoñare ha itúva katu oúva’ekue aipo Gran Bretaña-gui. Péicharupi hekove rapokuéra umi mbaraka sãicha ipu tapiaite ijapysápe. Umi mba’ekuaa tatapirirícha ojepota iñakãme. Itúva rupive oguereko avei europeo katupyry  ijehe, umi mba’e ñembopúpe.

Ha’e ojuhuse peteĩ pumbasy ñanemba’eteetéva. Ñane retã oguereko peteĩ ñe’ẽ imba’etéva, oguerekóva’erã pumbasy oguenohẽva tetãygua remiandu umi mba’epúpe.

Pe polka réra ndaha’éi ñanemba’e, avei umi ñande polka oguereko ñane kyre’ỹ ñanemba’etéva. Avei umi ñe’ẽpoty ojehaíva nda’ijojaháiri. Umi pytagua arandu ohechakuaa iporãitereiha.

Ára ha ára José Asunción ojeporeka, upéinte ojuhupaite umi ohekáva. Oguenohẽ pumbyasy pyahu. Ma’erãpa reikuaase, iñambuepaite sapy’a. Peteĩ ára omoñe’ẽjave peteĩ ñe’ẽpoty Guillermo Molinas Rolón mba’e, ojuhu peteĩ ñe’ẽ pyahu. Guarania. Mba’éiko he’ise ko ñe’ẽ porãite oñeporandu.

 Oheka ha oporandu Guillermo-pe, mba’épa he’ise añeteháme upe guarania. Upe guarania he’ise ñaneñe’ẽre’ẽnte. Omombe’u chupe oipuruseha upe téra imba’e pyahúre. Omoneĩ Guillermo Molinas Rolón. Avei mbo’ehára katupyry Delfín Chamorro he’i chupe iporãha omoĩ upe téra imba’e pyahúre.

 1925 arýjave oguenohẽ Jejui, ysyry po’i pypuku pya’ete osyrýva réra oipuru upe guarania peteĩháre. Ko guarania Jejui ndoguerekói ñe’ẽpoty japurahéihaĝua. Upéva mboyve, 1922 ojapo peteĩ polka hérava Manuel Gondra. Ipaíno rérape.

1926 pe ojapo guarania mokõiha, arribeño resay, omoñe’ẽpotýva’ekue Rigoberto Fontao Meza (San Pedro Ykua Mandyju,* 29 Jasypakõi 1900 Táva Paraguaýpe 29 jasypakõi 1936 pe) omano hi’ára mbotýpe. 1926 avei ojapo guarania mbohapyha hérava India, omoĩ chupe avei ñe’ẽpoty Rigoberto Fontao Meza. 1927, ojapo guarania irundyha hérava Ka’aty. Fontao Meza, tetãñangarekohára, imitãmi guive, chakore, ha’ejey omoĩ ñe’ẽpoty José Flores rembiapóre. Meza, ha’ekuri ñaneretã rembiaguái oikóva ñande poyvi guýpe.

Péicha Rigoberto Fontao Meza, ha’e pe omoñe’ẽpoty ypýva’ekue umi guarania. Flores ojapoparire pumbasy ohenduka oñemoĩhaḡua pe ipumbasýpe  ñe’ẽpoty. Péicha ha’e omba’apóva.

Manuel Ortiz Guerrero, ñe’ẽpapára katupyry, oikokuri tape Parapiti ha tepemi mbyky ko’áĝa oñembohérava’ekue Manuel Ortiz Guerrero. Upéi Paraguari aimete Tte. Fariña. Upépe oguereko suruku’a, aranduka’apoha.

Ohójipi hendápe, ãngirũ ñe’ẽpapára Dario Gómez Serrato, ombopúva avei pe tahachikuéra pumbasy apytépe. Manu ojapo chupe Kuri aranduka hérava Jasyjatere.

Gómez Serrato omombe’u Ortiz Guerrero-pe oĩha hendive peteĩ mitãrusu ojapóva’ekue peteĩ pumbyasy pyahu. Tahenduka ndéve he’íraka’e Gomez Serrato ha oguenohẽ imbaraka ha ohenduka chupe umi mba’epu pyahu, arribeño resay, india ha ka’aty. Aikuaase chupe he’i Manu ohenduparire chupe.

Uperiremínte peteĩ pyharépe osẽ ohohikuái upe Manú rógape, kerapurã. José Asunción ha Gomez Serrato, iñirũnguérandi. Ary 1928 pe.

Ohenduparire Ortiz Guerrero oñemoñe’ẽporã José Asunción. Heta ohecharamo upe hembiapo pyahu. Avei he’i chupe upe pyharépe, pe India ñe’ẽpoty ndo’aiha pe pumbyasýre ha he’i ojaposeha chupe peteĩ ñe’ẽpoty pyahu.  Omoneĩ Flores, uperiremíntekatu pe guarania India oguerekóma ñe’ẽpoty pyahu.

Péva ombopochy Rigoberto Fontao Meza-pe, oñemyrõ ha noñe’ẽvéi Flores ha Gomez Serrato-pe, avei mayma iñirũnguérape. Upérire ndojehechavéi Fontao Meza-pe. Oje’e oikohague kañyháme.

Che pykasumi, polka, ojapóva’ekue Valiente ha Eladio Martínez. Ohupyty peteĩ jopói Teatro Municipal pe, ojeporavo heta apytépe, osẽ tenonde Eladio Martínez, opurahéirupi polka che pykasumi.

José Asunción Flores ohendu Eladio opurahéi ypýjave. Buenos Aires-pe. Karai Eladio renondépe oñemoĩ ombupu Flores polka che pykasumi guaraniapúpe. Opyta porãiterei he’i karai Eladio ovy’arasáva ha osẽ oho SADAI pe omboguapyka kuatiáre ojapohague guarania che pykasumi Valiente-Martínez ha Flores.

Ápe avei oĩ pochy’imi. Mba’ére remboguapy che réra oporandu Flores. Che ndajapói mba’eve. Valiente mba’e ñe’ẽpoty ha nemba’e Eladio pe pumbyasy. Che pe polka-gui ambohasánte guarania-pe.Avei oñemyrõ Flores. Che ndajapói che pykasumi, amoambuénte pe ipu. He’i.

Flores, karai ipy’aporãva ha ipy’aguapykuaáva. Guarania, jaikuaaháicha hyakuã sinfonía, tembiapoporãiterei  ha ikatupyryrasaitereírupi, oje’e opaite hendápe.

Heta he’íva ko’ápe ha tetã ambuére, guarania ndaikatuiha ojapo peteĩ ñane retãygua.

Oĩ oipe’aséva’ekue chugui pe iguarania. Mburuvichakuéra ha umi tendota ndoikaaséi chugui mba’eve ko ñane retãme. Maymavéva ojejuru’o hese.

Flores, ohayhuporãkuri ñane retãme. Heta ára tetã ambuépe omba’apo hese. Heta pytagua  oñemomba’ese ñane guarania rehe.

Ñane retã mburuvichakuéra oñeha’ãkurihikuái ojeguaru ko karai guasúgui. Flores ndojapói guarania he’ijoakuri. Tavaygua ohayhu chupe.

Ojapo 12 guarania oguerekóva sinfonía pytu. Ñahendumína ikatu vovénte, Pyharepyte (1954), Ñanderuvusu (1957) María de la Paz (1961).

Heta ára ojeguerohory chupe Madrid, Paris, Berlin, Moscú, Pekín, Roma rupi. Oikundaha europa ohechuka ikatupyryha mba’epu apópe, ohenduka guarania, sinfonía joguaha ojeguerovevéva jepopetepa apytépe.

José Asunción Flores, ha’e ñane retã ruvichaite avei, tekotevẽ peteĩ ñe’ẽme jahechakuaa ko karai guasúpe. Tove tojerapa umi py’aro hese oñeñapytĩva’ekue. Toike héra, hekove ha umi hembiapokue mayma mbo’ehaópe, toñembopu ha tojepurahéi umi guarania. José Asunción Flores nda’ijojaháiri. Ñane retã ãngapýpe umi tuichavéva ha’ehína Emiliano R. Fernández ha José Asunción Flores. Vy’apavẽ maymavévape ĝuarã.

Techapyrã. Jahecháta ko’ã mokõi ñe’ẽpoty. Peteĩ ohaíva’elue Rigoberto Fontao Meza, ambuékatu ohai Manuel Ortiz Guerrero.

 

 

 

INDIA

Un rey fabuloso, poeta y pintor,

que huyó cansado del trono real

llevó por el mundo su hondo dolor

en vano buscando un ideal.

 

Indiscreta morena

que una noche naciera

de tristeza y penar.

Y una noche quisiera

de la selva olorosa

su perfume arrojar.

 

Tupasy ka´aguy

nde rete mbokaja,

nde juru yvoty,

nde resa angaipa.

 

Tras un largo deambular por la sombra

sin ningún compañero de su sueño cruel

forjó de su sueño toda la armonía

su cuerpo divino indicreta, fiel.

 

Tupãsy ka´aguy

nde juru eirete,

nde resa pyhare,

ne ma´ë ñasaindy.

 

Letra: Rigoberto Fontao Meza

Música: José Asunción Flores

 

 

 

INDIA

India, bella mezcla de diosa y pantera,

doncella desnuda que habita el Guairá.

Arisca romanza curvó sus caderas

copiando un recodo de azul Paraná.

 

De su tribu la flor,

montaraz guayakí.

Eva arisca de amor

del Edén Guaraní.

 

 

Bravea en las sienes su orgullo de plumas,

su lengua es salvaje panal de eirusu.

Collar de colmillos de tigres y pumas

enjoya a la musa de Ybytyruzú.

 

La silvestre mujer

que la selva es su hogar

también sabe querer

también sabe soñar.

 

Letra: Manuel Ortiz Guerrero

Música: José Asunción Flores

 

 

 

 

ESCUCHE EN VIVO/ LISTEN ONLINE:

INDIA

 

 Intérprete: AMAMBAY CARDOZO OCAMPO

 

 

 

Intérprete: JORGE CASTRO

 

 

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

(Hacer click sobre la imagen)

 

 

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA
MÚSICA
MÚSICA PARAGUAYA - POLKAS y GUARANIAS (PARA E



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA