ÑASAINDY JAVE , JASYJATERE y
	(Enlace con datos biográficos y obras
	en la GALERÍA DE LETRAS del
	
	**/**
	
	ÑASAINDY JAVE
	
	(José A. Flores opurahéiva’erã mbarakápe)
	
	Jasy morotĩ remaña mombyrýva cherehe rehóvo,
	py’a tarovágui márõ nderekévai cheichaite avei
	ha chéicha remoñáva araka’eve jahupyty’ỹva,
	ndéko che reindy, jasy morotĩ maña asymi.
	
	. Ejehykuavóna ko kuñataĩ rogaguy porãme,
	. jasy morotĩ, ehesapemi ko che rendaguã;
	. añesữpehẽta ko hovetã guýpe, ha aropurahéita,
	. mba’asy po’ícha che pytéva ohóvo ko mba’epota.
	
	Rekéva reína kuñataĩmi ahayhu porãva
	epu’ã ehecha ne rokẽme oúva, oñepomoĩ
	tupãmba'ejára, nerenói haguéma hembe ruguypáva
	ha nderechaségui yvága ru’ãre hesakãrei.
	
	. Ka'aguy poty chemo akãnundúva nde pukavymíme
	. ha ne ryakuãngue rapykuéri aikóvanga atyryry.
	. Eju cherendápe he'ukámo chéve nde jurúgui eíra,
	. tosopa anga ko che py’a yuhei, ka’aguy poty.
	
	Esẽ cherendápe ha nde apysaitépe tamombe’u ndéve
	mba’éicha rupípa ko che mitãhápe aiko añembyasy
	che páy ha che kéra urutau rasẽicha che py’a jopýva
	ha yvytu pirúicha che ruguy apére oikóva opoñy.
	
	. Jasy morotĩ remaña mombyrýva che rehe rehóvo,
	. nderekéi haguéma nderesa'yjúva cheichaite avei;
	. ko’ẽramoiténte rehasa hasa ha reiko reikóvo,
	. chetavy haguéma reikuaáva'erã, jasy morotĩ.
	
	**/**
	
	JASYJATERE
	
	Jasyjatere kañyhápe oikóva ka’aguy mbytére
	ohyvi yvytu ha oipovã vy'a ymave guare,
	ikeraguata ko ko’ẽsorópe ha ogueru ijapére
	ka'avo ryakuã, ysapy poty ha guyra ñe'ẽ.
	
	Poriahu asy itindy rei opívo ojehechágui
	ipógui osaingo yvyra piru paje rerekua,
	yvytu ko’ẽ ojykýi jykýiva ysapy iñakãgui
	ipysami ári ojapajeréivo omimbi joa.
	
	Peheja toiko taikeraguata anga torypápe
	ani py’aro ha ñe’ẽmeguãme ñaikusãjopi,
	ikatu vaerã ku oime ogueru hi yvyra kuápe
	vy’a’ỹ, omboguéva ha poyhu ojoráva, pohã ka’aguy.
	
	Tove toguãhẽ ku hógape guáicha pukavy apytépe
	ha tohekuavo ipo mokoivépe guyra purahéi,
	péina ave ogueru hi’aju vaekue ka’aguy mbytépe
	hi eirapáva yva omongueráva py’aro ha yuhéi.
	
	**/**
	
	YVOTY REKA (MARISCAL LÓPEZ RÉRAPE)
	
	Ko´ẽmbota oguahẽma, che tupãsy epu´ãke
	jaha umi ñu mbytére yvoty jaheka;
	ko nde róga rokára taipotĩ verapáke,
	Mariscal López ára jarohory haĝuã.
	
	. Nde sái ku iporãvéva, hovýva ha pytãva,
	. ku pacholí meméva emonde ndejehe;
	. ha pe nde ati´y ári ehekuavo nde áva
	. kuarahy ágã osẽvo tojaitypo pype.
	
	Vevehápe jaháta ñande képerõ guáicha,
	ñande rakykuerépe purahéi tahoky,
	ha amoite ára ru´ãme ñaguahẽta guyráicha,
	Mariscalpe guarãva yvoty jarovy…
	
	. Ñandejára oipotágui ñandéve ohendukáva
	. Mariscal López réra ndopavéime haĝua
	. oguahẽne oguahẽva, ohasáne ohasáva
	. opaite yvy ape ári ohesapéva´erã…
	
	Ahechávaicha aína amo Cerro Korápe,
	henda morotĩ ári kuarahýicha omimbi;
	ikorasõ ipópe ko hetã rayhupápe,
	arasunu apytépe ¡huguýpe oñapymi…!
	
	. Ko´ẽmbota oguahẽma, che tupãsy epu´ãke
	. yvoty iporãvéva jaheka oñondive;
	. ha nde róga rokára tahendy verapáke,
	. Mariscal López réra ñesuhápe ja´e.
	
	**/**
	
	OPINIONES SOBRE EL AUTOR
	
	 “Podríamos decir, sin temor a equívoco, que Darío Gómez Serrato es la cumbre de la literatura guaraní. Los estudiosos de nuestra lengua nativa lo ubican en el privilegiado sitial de clásico de nuestra poesía. En verdad este notable bardo paraguayo, vino al mundo para llenar de trinos y armonías el parnaso guaraní. Darío Gómez Serrato, como Manuel Ortiz Guerrero o Narciso R. Colmán, es un taumaturgo de la poesía vernacular y primigenia”, afirman PEDRO ENCINA RAMOS y TATAJYVA en el libro LAS CÍEN MEJORES POESÍAS EN GUARANÍ (Segunda Edición, 1997), y señalan igualmente que en su lecho de dolor, Emiliano R. Fernández decía: "Darío Gómez Serrato es maestro de maestros. Él está por encima de todos nosotros".
	**/**
	
	Fuente: 25 NOMBRES CAPITALES DE LA LITERATURA PARAGUAYA. Compilación y selección: 
SUSY DELGADO. Editorial Servilibro, Asunción-Paraguay, 2005 (389 páginas).